Roman Stopka: Pod závojom demokracie sa zneužíva manipulovateľnosť davu metódami modernej psychológie a šírenia účel podporujúcich informácií vrátane vytrvalého klamu. Cieľ je však stále rovnaký. Zisk.
Narodil sa 10. februára 1969 v Trenčíne. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu v Novom Meste nad Váhom. Je absolventom Vysokej školy Jana Amosa Komenského v Prahe. Po skončení štúdií začal pracovať v Keramoprojekte Trenčín. Od roku 1992 pôsobil vo vrcholových riadiacich pozíciách v slovenských i medzinárodných obchodných spoločnostiach, dnes je majiteľom spoločností NECO SK a STOPKA SK. Na základe svojich vnútorných hodnôt a vzťahu k Slovensku sa rozhodol v roku 2007 vstúpiť do SNS. V októbri 2012 ho zvolili do funkcie podpredsedu SNS, na ktorú sa prepracoval od radového aktivistu cez predsedu okresnej a krajskej rady. Ako člen SNS bojoval za záchranu základných hodnôt a ideálov tejto strany. Odmietol sa však stotožniť s politikou predsedu strany Andreja Danka a v októbri 2014 opustil rady národniarov. V decembri 2014 sa rozhodol založiť nový politický subjekt Práca slovenského národa (PSN). V januári roku 2018 získal Cenu Extra plus za Prácu v prospech Slovenskej republiky. Vo februári 2019 mu vo vydavateľstve Mayer media vyšla publikácia Fenomén práce. Roman Stopka.
Ako vnímate fakt, že SNS nedokázala vyvodiť sebareflexiu a delegáti snemu drvivou väčšinou opäť zvolili na post predsedu strany Andreja Danka?
Celá táto politická strana, nárazovo pútajúca na seba kolísavé množstvá pronárodných síl, pravda, v závislosti od stavu vnútroštátnej politiky, stala sa objektom úspešného deštrukčného pôsobenia protislovenských síl. Už jej názov, ktorého renomé bolo posilnené vo vytrvalých historických bojoch o miesto slovenského národa pod Slnkom, im zavadzal. To, čo vyviedli SNS, nebola len jednorazová propagandistická akcia. Podmienky na jej neúspech sa dlhšie pripravovali vnútornou personálnou politikou smerovanou na slabiny ľudského charakteru a otupovacou manipuláciou s dôverou a nádejami voliča. Danko nie je predstaviteľom a už vôbec nie nositeľom ideí zakladateľov SNS, ani vôle jej priaznivcov a skalných členov. On je lavírujúcim zhmotnením úsilia tohto protislovenského živlu.
Čo toto rozhodnutie bude znamenať pre SNS?
Nebudem sa hrať na proroka, ale Danko sám ešte nie je SNS, aj keď boli tendencie tieto dva pojmy spájať. I v novom predsedníctve sa nájdu schopní pracovníci. Prax života, ale aj nové politické výzvy, o ktoré nebude núdza, ukážu životaschopnosť tejto historickej strany. Optimálne pre SNS by bolo mať na čele tvorivú osobnosť s pevným charakterom, nie oportunistického vrtichvosta. Osud celej politickej strany majú v rukách jej členovia. Mne zostáva len úloha prajného pozorovateľa a nádej, že sa im podarí nastoliť kolektívne posudzovanie a rozhodovanie o kľúčových otázkach politiky strany. Prvú príležitosť na nápravu už prostredníctvom hlasovania svojich delegátov stratili. Keďže staronový predseda strany je pod tlakom neúspešných volebných výsledkov, ktoré sám zavinil, dá sa očakávať vystupňovanie jeho pronárodnej rétoriky. Taký obrat v zmene obsahu vyslovovaných myšlienok je v Dankovej povahe. Bude to však len ďalší dôkaz, že je povoľnou bábkou hľadajúcou úspech v slovných kľučkách, a nie v realizácii programových úloh a cieľov. V princípe nepochopil svoju úlohu a slaboducho sa spolieha na krátkosť pamäti oklamaných stúpencov pronárodnej politiky.
Boli ste dlhoročným členom strany, na podpredsedu strany ste sa vypracovali od radového člena, cez šéfa miestnej, okresnej a krajskej organizácie. Aké máte pocity, keď vidíte, že strana sa postupne z dvojciferných výsledkov prepracovala na hlboké dno až 1,4 percenta?
Ja vidím významnosť politickej strany v hodnotách, ktoré presadzuje, nie v aktuálnych preferenciách, ktoré dosahuje. Na určitej etape vývoja spoločnosti môžu byť tieto prvky rozdelené. Preto by vodcami politických strán a predstaviteľmi straníckych riadiacich štruktúr mali byť ľudia charakterovo pevní a dostatočne prezieraví, čiže schopní vnímať vzdialenejšie perspektívy vývoja než členská základňa. Žiaľ, Slovenská národná strana pod Dankovým vedením nielen bezdôvodne zlyháva v presadzovaní hodnôt, ktoré sú v jej názve stelesnené, ona si s nimi účelovo pohadzuje, zapredala ich a dopustila sa zrady na všetkých, ktorí do nej vkladali nádej. A čo je horšie, zradila a zrádza v období, ktoré je pre zachovanie existencie nášho štátu kritické. Toto považujem za celonárodnú škodu.
Predseda PSN Roman Stopka, šéfredaktorka Extra plus a emeritný prezident SR J. E. Ivan Gašparovič, na 20. narodeninách Extra plus.
V roku 2013 ste poukazovali na zvláštne praktiky Andreja Danka, ktoré nastolil v strane. Zdá sa, že dnes prichádza na vaše slová, no v tom čase to nikto nebral vážne. Nie je dnes už neskoro hovoriť o tom, že SNS zažíva hlbokú krízu?
Kým som pracoval v štruktúrach tejto strany, snažil som sa nastoľovať pravdu a odhaľovať manipulačné ilúzie. Už dávno však nie som členom SNS, a preto mi neprináleží vstupovať do jej vnútorného diania. Je mi ľúto, že sa čestní ľudia nedostali včas k pravdivým informáciám a v dobrej viere podľahli Dankovým manipulačným praktikám. Keďže ide o našu najstaršiu politickú stranu, ktorá bola súčasťou histórie boja o politickú emancipáciu slovenského národa, želám jej priaznivcom a členom, aby ich úsilie o prekonanie tejto deštrukčnej krízy bolo úspešné.
Nie sú za stav SNS vinní všetci, ktorí sa doteraz na konanie predsedu len prizerali?
Obviňovať by bolo ľahké a pohodlné. Ide však o ľudí a treba byť prenikavejší v hľadaní príčin a dôslednejšie hodnotiť súvislosti ich konania. Niektorí sú vinní, súhlasím. Ide o tých, ktorí Dankovi pomáhali a podporovali ho zo zištného dôvodu. To oni umožnili pretvorenie strany na jeho obraz. Naproti tomu by som povedal, že u väčšiny členskej základne možno ich konanie považovať skôr za chybu než za vinu. Dopustili sa jej mnohí v informačnej izolácii, účelovo zavinenej úradujúcim predsedom Dankom. Stalo sa to aj z typickej vnútornej neochoty úprimných ľudí pripustiť si, že v strane, do ktorej vkladali všetky svoje nádeje, môže byť niekto taký samoľúby, pokrytecký, deštrukčný a popri tom uvelebený v predsedníctve strany.
Vy ste sa s praktikami Andreja Danka nestotožnili už v roku 2014 a zo strany ste odišli. Dnes ste predsedom politickej strany Práca slovenského národa (PSN). Svojho času ste povedali, že SNS ste nikdy nebrali ako konkurenciu. Viete si predstaviť spoluprácu s ľuďmi, ktorí dnes odchádzajú zo SNS?
Naša politická strana považuje za prvoradú štátnu hodnotu zvrchovanosť našej výkonnej štátnej a zákonodarnej moci dovnútra štátu a na týchto základoch postavené právo suverénne vystupovať voči politickému, ekonomickému i finančnému zahraničiu. Považujeme územie SR za nedeliteľné a naše štátne hranice za nedotknuteľné. Usilujeme sa o nedotknuteľnosť legálne nadobudnutého majetku občana a povinnosť štátu chrániť záujmy a oprávnené nároky občanov doma i v zahraničí. Ktokoľvek stotožňujúci sa s týmito hodnotami čestne a ochotný podieľať sa na ich presadzovaní je u nás vítaný ako priateľ, kolega či spojenec.
Na slovenskej národnej scéne je množstvo straničiek, dokonca aj takých, ktoré 30 rokov kandidujú a nikam to nedotiahli. Myslíte si, že by PSN mohla byť akýmsi dáždnikom, pod ktorým môžu kráčať tí, ktorí to myslia so slovenskou štátnosťou vážne?
Slovenská štátnosť je systém umožňujúci prežiť nášmu národu v búrlivých premenách ľudskej civilizácie, ktorých sme svedkami, a ktoré nás ešte vo vystupňovanej podobe čakajú v neďalekej budúcnosti. Naša politická strana, Práca slovenského národa, ponúka občanom pravdivú cestu. Cestu bez manipulácie, ale nie bez práce a bez zodpovednosti, k realizácii ich záujmov. My nie sme, ani nechceme byť majstri účelovo prispôsobovanej propagandy, ktorá už dlhodobo denne tlačí na ľudí, aby im nanútila cudzie ciele. Človeku práce skromne ponúkame príležitosť plnohodnotne presadiť svoj zákon rešpektujúci záujem. Chceme slúžiť svojej republike, na rozdiel od tých, ktorí sa usilujú len o naplnenie svojich egoistických záujmov, pričom chrlia obsahovo pekné, väčšinou nakradnuté myšlienky, ktoré svojou nečinnosťou nehanebne menia na prázdne frázy. Hrozby valiacich sa udalostí sú starostlivo poskrývané. Žiaľ, naši ľudia sa príliš pomaly vyrovnávajú s novovzniknutou situáciou. Zákulisnými hrami sa rýchlo množí tendencia schovávať sa pod cudzie krídla a zároveň u násobne zlyhávajúcich vodcov aj snaha zostať na výslní mocenských štruktúr stoj čo stoj. Aj voči takýmto hrozbám sa musí spoločnosť postaviť akčne a nie trpne.
V čom je podľa vás problém, že národné sily sú nejednotné?
V podstate ani nejde o komplexnú nejednotnosť. Problém skôr tkvie v skrytej snahe určitých osobností, ktoré vlastné ambície kladú nad záujem národa a štátu. Zištne sa snažia zastrešiť pronárodné sily, aby ich pod rúškom zjednotenia ovládli a mohli ich ponúknuť ekonomicky a finančne mocnejším, ale nie ochotným verejne sa angažovať. PSN je v posudzovaní týchto otázok vedome opatrnejšia, lebo skúsenosti s praktikami našich neprajníkov si to vyžadujú. Napokon výsledný stav v SNS je rukolapným príkladom. Pre našich občanov je príznačné, že začínajú chápať, čo sa deje v deštrukcii pronárodných hodnôt, až keď ich stratia. Mnohí si dodnes neuvedomili, že nežijeme v žiadnych ideálnych podmienkach, v ktorých by mal byť výkon štátnej moci automaticky orientovaný na prospech občanov. Nie je. Medzištátne úsilie získať cudzie energetické, ľudské aj prírodné zdroje pokračuje naďalej, a to veľmi intenzívne, avšak už inými cestami než klasickou vojnou. Pod závojom demokracie sa zneužíva manipulovateľnosť davu metódami modernej psychológie a šírenia účel podporujúcich informácií vrátane vytrvalého klamu. Cieľ je však stále rovnaký. Zisk.
Aký vývoj čaká národnú politickú scénu, ktorá je dnes mimoriadne rozdrobená?
Našinci plytko čakajú, že sa všetko vyrieši samo, prirodzenou cestou. Pripisujú väčší význam cudziemu konaniu než vlastnej mienke a svoje záujmy sa boja presadzovať. Vlastné postoje iba prispôsobujú nanúteným situáciám a nastrčeným pasciam. Celá politická rozdrobenosť je spôsobená egoizmom jej nositeľov a nekritickosťou voliča v porovnávaní agitačných slov s reálnymi činmi. Keďže je vládna politika vo vzťahu k štátotvornému národu dlhodobo neslaná-nemastná, ľudia sa živočíšne prikláňajú k väčšej cieľavedomosti, ktorá prichádza zo zahraničia. To, samozrejme, zneužívajú skupiny odmietajúce samostatnosť SR. Ak budú mocenské štruktúry SR naďalej prejavovať k národným otázkam ľahkovážnosť a v malichernej úbohosti nasledovať sluhov slúžiacich iným sluhom, štát sa nám rozpadne a vrátime sa tam, kde sme ako štátotvorný národ oddávna byť nechceli. Báť sa ťažkostí a nádejať sa len na bezprácne úspechy je naivné. Samozrejme, že domáci vývoj je ovplyvňovaný mnohými faktormi, ktoré sú niekedy úplne, ale často len zdanlivo, mimo dosahu občana SR. Pravda napríklad je, že veľmi vplyvné budú medzinárodné podmienky, ktoré sa nastolia výsledkami amerických prezidentských volieb. Významnejšiu úlohu by však mohla zohrať domáca cirkev, ktorá by mala pôsobiť pronárodne, čo je koniec koncov aj božia vôľa. Veď ináč by nebol vytvoril také množstvo národov a rás. Rozhodujúca je však vôľa národa mať svoj štát a byť ochotný vynaložiť úsilie na jeho zachovanie a rozvoj. To sa vzťahuje na všetkých, bez ohľadu na obsah peňaženky. Kvalita výberu a cieľová jednota vodcov, ktorí budú účinne presadzovať záujmy a reálne zvažovať možnosti nášho štátotvorného národa, je práve týmto podmienená.
(Článok vyšiel v mesačníku Extra plus č. 10/2020, www.extraplus.sk)
