Štefan Gombík, podpredseda PSN: Zapálenie politických ohňov v Bielorusku, Kazachstane a medzitým boje na arménskych hraniciach sú spojené nádoby
Od začiatku januára 2022 sme svedkami nového „politického ohňa“ na území Kazachstanu, jednej zo zväzových republík bývalého ZSSR. Jeho vznik sa datuje do záveru roka 1991. Pre pripomenutie si základných informácií a predpokladov hlavných príčin aktuálnej situácie uvedieme, že tento nový štát na ázijskom kontinente, v jeho centrálnej časti, má rozlohu 2,7 milióna km2 a do 18,5 milióna obyvateľov (štatistiky sa rôznia). Je to najväčší vnútrozemský štát. Ekonomika a životná úroveň obyvateľstva sa hodnotia ako skôr nízke. Je nesporné, že Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny, prednostne ropu, plyn, urán (40 percent svetovej produkcie), čierne uhlie, chrómové rudy, vzácne kovy a iné, kondíciu štátu však oslabuje vysoká nezamestnanosť (hlavne na vidieku) a tiež vývoz ziskov z investícií západného kapitálu. Prevažuje tu poľnohospodárstvo, pretože prevažná väčšina obyvateľstva žije na vidieku. Asi 70 -80 percent ťažobného odvetvia je v rukách zahraničných spoločností. Vo väčších mestách obyvateľstvo pracuje v priemysle, hlavne v zahraničných firmách. Úroveň vzdelania od roku 1991 stagnuje, ba až klesá.
Oligarchovia, ako neodmysliteľný článok vývoja všetkých bývalých zväzových republík, sú pomerne početní a prosperujú vďaka oslabeným funkciám štátu a prítomnosti zahraničných spoločností. V krajine pôsobia zväčša západní investori so záujmom o ropu, plyn, urán a ďalšie nerastné suroviny. Pôsobí tu tiež niekoľko tisíc mimovládnych organizácií ako moderný prvok vo všetkých štátoch bývalého Východného bloku. Ich zhodnou rétorikou sú „ľudské práva, sloboda, demokracia, liberalizmus“ a aktivity štedro financované mecenášmi, ktorí „majú“ záujem o „vývoj“ spoločnosti. Javí sa, že táto stredoázijská republika a tiež okolité štáty, ktoré sú národnostne, kultúrne a nábožensky veľmi rozmanité, ťažko a s veľkou rezervou prijímajú prvky života západného charakteru. Po celé stáročia si zachovávajú svoje typické zvyky a kultúru časťou obyvateľstva obohatenú o prvky z okolitých krajín. Môžeme tu pozorovať významné rozdiely medzi vidieckym a mestským osídlením, ktoré je orientované viac na západný spôsob života. Tieto rozdiely a v neposlednom rade klanové, rodinné skupiny vytvorili podmienky pre úspešnú činnosť mimovládnych organizácií.
Ak vezmeme do úvahy aj málopočetné policajné a armádne zložky štátu a pridáme hojný počet súkromných bezpečnostných služieb, dostaneme obraz zaujímavej a takmer bezbrannej koristi. Vyústenie týchto premenných sa prejavilo ako neblahý výsledok, ktorý sa zrealizoval vo „vhodnom“ čase. Prispeli k tomu aj niektorí bohatí členovia spoločnosti, štátni funkcionári, členovia bezpečnostných zložiek a niektorí ministri v bývalej vláde. Voči jednému z bývalých členov vlády, neskôr domácemu podnikateľovi a bankárovi, sa začalo trestné stíhanie za podvody. Následne emigroval do západnej Európy, no keď ho i tam začali stíhať, v novembri 2021 sa usadil na Ukrajine a odtiaľ všestranne pomáhal opozícii v Kazachstane. Bývalý šéf bezpečnostných zložiek Kasimov mal byť riadený zvonka, dnes už je väznený, nemalou mierou destabilizoval situáciu a pod to sa podpísali aj vzťahy medzi bývalým prezidentom Nazarbajevom a terajším prezidentom Kazachstanu Tokajevom. Objavujú sa aj informácie, že ide o spory medzi nimi a ďalšími klanmi.
Je známe, že desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc veľkých miest, nachádzali sa však medzi nimi ozbrojené skupiny, ktoré začali odzbrojovať políciu, biť policajtov, kradnúť zbrane, na uliciach sa strieľalo, objavili sa mŕtvi policajti, desiatky policajtov boli zranené, odrezané hlavy neboli výnimkou, obsadili letiská vo veľkých mestách, tiež nemocnice, zapálili sídlo bývalého prezidenta, rabovali a obsadzovali strategické miesta. Úradujúci prezident na základe Zmluvy SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov z bývalých zväzových republík ZSSR) o hospodárskej a vojenskej spolupráci, požiadal o vojenskú pomoc a vyhlásil zákaz vychádzania v nočných hodinách. Pomoc bola rýchla. Vyslaný kontingent mierových tvorcov bleskovo ovládol a začal strážiť strategické objekty. Následne začalo zdravé jadro ozbrojených síl Kazachstanu čistiť mestá od ozbrojencov a nastoľovať poriadok. Kazachstan a niektoré okolité štáty oficiálne vyhlásili, že do Kazachstanu bolo premiestnených cca 30 tisíc ozbrojencov vycvičených v zahraničí, ku ktorým sa pridali aj domáci aktivisti majúci zbrane (ukoristené a dovezené).
Pripomeňme si rokovania s Ruskom, udalosti, ktoré boli naplánované na 10. - 13. január 2022 (v Ženeve s USA, s NATO v Bruseli a OBSE vo Viedni). Javí sa, že termín zapálenia politického ohňa v Kazachstane a termíny týchto rokovaní boli koordinované. Nebudeme opakovane uvádzať, čo všetko sa organizovalo, konalo a stupňovalo po celý rok 2021 zo strany USA, NATO a EÚ voči RF, že sa obnovili boje na východe Ukrajiny, realizovala sa vysokoúčinná vojenská pomoc USA a ostatných západných štátov Ukrajine, viedli sa boje na arménskych hraniciach a podobne. O spomenutých skutočnostiach bolo dosť písané v mesiacoch september až november 2021. Zapálenie tohto politického ohňa bolo teda naplánované a načasované a zdraženie kvapalného plynu v Kazachstane bola iba zásterka pre širokú verejnosť a výzva na začatie akcií. Zapálenie politických ohňov v Bielorusku, Kazachstane a medzitým boje na arménskych hraniciach sú spojené nádoby, a Moldavsko pod novým vedením, a hlavne taktovkou Západu, začalo tancovať zvláštny tanec. Spomenuté akcie a udalosti majú na územiach zväzových republík bývalého ZSSR spoločného menovateľa, iba v čitateli vidíme jednotlivé republiky – novovzniknuté štáty, do ktorých od začiatku prenikali a prenikajú s cieľom ... .
Časová postupnosť, územná rozloženosť okolo RF, nastoľovanie rôznych sankcií zo strany USA a EÚ a iné konania, až po vyvrcholenie v Kazachstane bolo očakávaným a predpokladaným vyústením, a pravdepodobne sa dá konštatovať, že tomu nie je koniec. Tento akt mal byť ukážkou pre RF a pre celý svet, že, nestačí Vám, že máte oheň na západných a južných hraniciach, tak tu máte oheň na východnej hranici v Kazachstane! Vybrali si dobre. Kazachstan má okrem už uvedených strategických surovín veľmi dobrú strategickú polohu v strednej Ázii. Kto by ho ovládol, mal by ako „bonus“ veľké a členité územie, získal by podmienky na všestranné aktívne pôsobenie na okolité krajiny – bývalé zväzové republiky ZSSR ako Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan a Kirgizstan. Ďalej by získal ľahký prístup ku Kaspickému moru a cez toto more do všetkých štátov okolo neho. Hraničil by s Čínou – Ujgurskou oblasťou, Mongolskom a najdlhšiu hranicu by mal s RF. Z hľadiska vojenského by mal zbraňovými systémami dosah od Uralu cez celú Sibír až na Ďaleký východ a do Číny, Iránu a kúsok je do Afganistanu, kde si americkí vojaci „zabudli“ zbrane v r. 2021, alebo si ich tam odložili pre prípad, že sa vrátia, ale trochu severnejšie. Poloha Kazachstanu ako stredoázijskej republiky je po všetkých stránkach iba výhodná pre kohokoľvek ... .
Prekvapením pre Západ bolo, ako rýchlo bola zorganizovaná pomoc zo strany SNŠ. Vyslané vojsko SNŠ bleskovo oslobodilo blokované budovy a začalo chrániť strategické objekty. To bol šok pre zahraničných organizátorov a tiež domácich prisluhovačov. Akcia proti teroristickým ozbrojencom bola rýchla, účinná a premyslená. Domnievame sa, že musel byť tiež dostatok informácií o príprave tejto akcie zo zahraničia a tieto SNŠ využilo. SNŠ si nemohlo dovoliť, a hlavne RF, aby sa tento oheň na východe rozhorel a presunul do okolitých štátov -zväzových republík bývalého ZSSR. Ten bol plánovaný už od čias, kedy v Sýrii vo veľkom ozbrojené skupiny ISIL a iné vycvičené a vyzbrojené bandy rôznych názvov aktívne pôsobili. Odohralo sa to s veľkými hospodárskymi škodami, hroznými tragédiami a nebývalou migráciou. Tu RF na žiadosť prezidenta Sýrie pomáhala likvidovať tieto skupiny a už vtedy boli informácie, že ak dobyjú Sýriu, postupne sa presunú do strednej Ázie a začnú tam operovať podporované zo zahraničia. Ich „ cieľom“ už vtedy bolo, že po presune do strednej Ázie zapália ohne v stredoázijských republikách bývalého ZSSR. Nakoľko v Sýrii neuspeli podľa predstáv ich mecenášov, veľa ich zahynulo v bojoch, tak iba časť sa za pomoci ... presunula do Turecka, Afganistanu, a odtiaľ aj do Kazachstanu.
Je veľmi zaujímavé, zvláštne a osobitné ako nikto zo Západu (USA, Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko) nereagoval na oheň, ktorý zapálili v Kazachstane a neodsudzoval žiadosť prezidenta Kazachstanu o pomoc zo strany SNŠ, nekritizovali poskytnutú vojenskú pomoc zo SNŠ. Iba minister zahraničných vecí USA Blinken sa opatrne na svojej stránke dožadoval, aby terajší prezident Kazachstanu Tokajev vysvetlil, prečo požiadal o pomoc SNŠ. Prezident nereagoval, ostal ticho a ticho je aj minister zahraničia USA. V tomto prípade Západ zvolil inú metódu (bez hlasitosti) a spoliehal sa na iné prostredie ako európske a ľudí s trochu inou mentalitou. Je tiež možné, že je to nová metóda. Žiadne kriky, výkriky, hrozby a vyhrážanie sa sankciami ako pri zapálení ohňa v Bielorusku a tiež pri akciách na Ukrajine a v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Je však isté, že veľmi pozorne a so záujmom to sledovali všetkými možnými a dostupnými prostriedkami. Všetci nechali zapálený oheň v Kazachstane, aby horel sám a tiež aj „sám“ dohorel. Natíska sa otázka prečo ? Zrejme by to bolo veľké fiasko a kompromitácia pre Západ (USA, NATO) v čase, keď ich RF postavila pred problém rýchleho a bezpodmienečného začatia rokovaní v Ženeve s USA, s NATO a s OBSE, bez ochoty ustúpiť zo strany RF a s cieľom dosiahnuť svoju bezpečnosť a bezpečnosť pre Európu.
Ťažko by sa im pred svetom obhajovala téza, alebo by ju neobhájili, že aj na východe, v strednej Ázii treba zadržiavať agresiu RF, že treba „demokratickým“ silám v Kazachstane poskytnúť všemožnú pomoc. Najhoršie by bolo, keby v čase, keď už boli naplánované a obojstranne dohodnuté termíny, keď už bolo tesne pred zasadnutím si za rokovacie stoly, začali vykonávať akcie ako po zapálení ohňa v Bielorusku, kedy zorganizovali všetky malé štáty Pobaltia, Česko, Slovensko, Poľsko, štáty EÚ a NATO. Vtedy sa „veľkí“ ministri a predsedovia vlád malých štátov EÚ vyjadrovali k Bielorusku, hľadali peniaze na podporu „demokracie“ v tejto krajine. Vedúcu postavu opozície Bieloruska prijímali hlavy štátov a parlamentov, „ofukovali“ ju, sľubovali jej všestrannú pomoc... Či nekonaním na podporu „demokratických“ procesov v Kazachstane chceli svetu ukázať - my s tým nemáme nič spoločné? Nikto by tomu neuveril, lebo doteraz sa tak nestalo. Vždy sa nejakým spôsobom prihlásili k svojmu dielu. Aj spory a boje klanov (rodinných a iných) majú inú „ kvalitu“, úroveň a rozsah. Takéto názory neobstoja. Dá sa povedať, že vlci pri tejto akcii dostali výprask ešte pred košiarom a nateraz sú na východ od RF a pre samotnú RF, ale aj okolité štáty Kazachstanu takmer vyriešené vzniknuté problémy.
Zároveň treba konštatovať, že u vlkov a tiež u ostatných dravcov sa pokusy loviť a uloviť opakujú. Je možné predpokladať, že v nejakom čase sa spustí ďalší pokus zapáliť oheň, pravdepodobne väčší a ... . V histórii sa ešte nestalo, že by od toho upustili, ale vždy, v inom čase, za iných podmienok a s pripravenými prostriedkami sa o to pokúsili. Sú i rôzne iné názory na udalosti v Kazachstane, niektoré sú prekvapivé, iné zavádzajúce, ale vyberieme niektoré, ktoré majú blízko k pravde. Bývalý šéf Tureckej tajnej služby v tejto súvislosti uviedol, že súčasné udalosti v Kazachstane vyvolané v predvečer konania rokovaní v Ženeve, Rusko – NATO a rozhovorov s OBSE sú časťou dávneho plánu USA a poukázal na indície účasti bojovníkov zo Sýrie (odrezané hlavy a iné) a na fakt, že existujú zhodné znaky i s tým, čo sa udialo na Ukrajine.
Treba to vziať vážne, lebo Turecko a jeho vedúci predstavitelia venujú tejto oblasti veľkú pozornosť, pretože spomenuté zväzové republiky bývalého ZSSR, Sibír, Mongolsko a časť Číny považujú za turkické národy, za svojich bratov. Snívajú o novej a veľkej Tureckej ríši. Dokonca už bola vyhotovená aj mapa tejto novej ríše, bola odovzdaná najvyšším predstaviteľom Turecka. Zahrnuli tam i našich južných susedov. Doteraz neprotestovali. Turecký prezident dokonca vyslovil kritiku na adresu prezidenta Kazachstanu, prečo požiadal o pomoc SNŠ, a nie Turecko. To má nádych snahy Turecka o prevzatie vedenia v tejto oblasti . Veď Turecko je člen NATO, ale koketuje s RF, kríži jej plány v Sýrii a predvádza iné huncútstva. Čína sa vyjadrila, že za udalosťami v Kazachstane stoja záujmy ... , že ide o dávnejší plán z roku 2018. Je to pokus o vyvíjanie tlaku na RF zo všetkých strán. V SNŠ nemôžu na takéto udalosti nereagovať, pretože tie priamo ohrozujú ostatné štáty a tiež RF. I novinári, ktorí sa zaoberajú situáciou v Kazachstane, zastávajú názor, že protesty a ďalšie akcie sú organizované a vykonávané vycvičenými ozbrojenými bandami, a nie nespokojnými obyčajnými občanmi. Ďalšie názory nech si čitateľ vytvorí na základe týchto informácií.
(Článok pôvodne vyšiel www.extraplus.sk)
