Emil Vestenický: USA zneužívajú NATO na svoje ciele proti Rusku. Keby sa Rusko podvolilo americkým záujmom a odsúdilo tak na otroctvo seba i celý svet, USA aj s celým blokom NATO by sa prestali oň zaujímať. Také je dnešné NATO, aj celý zmysel jeho existencie. Ohrozuje tých čo odmietajú americkú svetovládu.
Takmer každodenne sa stupňuje napätie v spoločnosti a strach vyvolávaný hrozbami jedného a toho istého subjektu. Kto je to? Rusko, ktorým sa zdôvodňujú všetky nepopulárne odpovede na jeho „agresiu“, to nie je. Prsty vo všetkom majú USA. Nech už je to plynová kríza, čelenie covidovskej pandémii, či jadrovej vojne. Tú vraj nechcú, ale všade nastoľujú potrebu obrany proti tomu „agresívnemu“ Rusku. Ak budeme brať do úvahy počty jadrových hlavíc a možnosti ich dopravy na cieľ, protiraketovú obranu, systémy kozmického prieskumu a navigácie, výkonnosť prostriedkov rádioelektronického boja, tak o stave vo svete rozhodujú superveľmoci Rusko s USA a medzi ne sa svojim potenciálom pretláča Čína, schopná ich svojimi kapacitami čoskoro prekonať.
Stretnutie Biden-Putin
Pre Európu, ale aj celý svet je rozhodujúce vojensko-politické zoskupenie NATO. Keďže moc rozhodovať o jeho využití prakticky vlastnia USA, zneužívajú ho na svoje ciele. Obnoviť narušenú rovnováhu sveta malo stretnutie prezidentov, amerického Bidena a ruského Putina, 16.júna 2021 v Ženeve. Taká zrejme bola domáca úloha oboch prezidentov. Lenže, v samotných USA sa prejavuje odpor už aj proti nositeľom ich vlastnej zahraničnej politiky. Svedčí o tom návšteva ministra obrany (MO) USA Lloyda 19.10.2021 na Ukrajine, kde zrejme v rozpore s rokovaním v Ženeve, rozsieval nádeje protirusky ladeným Ukrajincom, že ich úsilie o vstup do NATO podporia. Ignoroval obranné sféry Ruska, ktoré už má vytýčené svoje bezpečnostné červené čiary a bude konať, ak sa narušia nielen slovne. Sprievodné pokrikovanie masmédií, zadrapujúcich sa i v tejto veci do banalít, je viac otupovaním vnímavosti verejnej mienky, než snaha o objektívne informovanie.
NATO agresia bez hraníc
Verejnosť Európy a tej časti sveta, ktorá je pod vplyvom USA, ovládajú masmédiá natoľko, že i pre vzdelaného človeka je ťažké nájsť pravdu v zhluku poloprávd a klamstiev. Keby sa Rusko podvolilo americkým záujmom a odsúdilo tak na otroctvo seba i celý svet, USA aj s celým blokom NATO by sa prestali oň zaujímať. Také je dnešné NATO, aj celý zmysel jeho existencie. Ohrozuje tých čo odmietajú americkú svetovládu. Preto nie je v záujme mierového rozvoja ľudskej civilizácie, aby ďalej existovalo. Neprináša nič pozitívneho, len agresiu bez hraníc. Dokázal to i nábeh použiť v Afganistane jadrové zbrane (JZ) malých kalibrov. Našťastie rodiaca sa hrozba nebola realizovaná. Ale idea ich použitia v nejadrovom štáte už je na svete a môže lákať. Ukazuje tiež, že zmluva o nešírení JZ nebola cestou na ich likvidáciu, ale USA si takto zabezpečovali vojenskú a mocenskú dominanciu.
Nekončiace obviňovanie Ruska
Ak budeme hodnotiť aspoň vojnové zásahy NATO v Juhoslávii, Iraku alebo 20-ročné pôsobenie v Afganistane, všade vychádza najavo hanebná rozpornosť skutočných a propagandou hlásaných dôvodov na vyvolanie týchto konfliktov a ich výsledkov. Za dobu celej svojej existencie prinieslo svetu len výbuchy bômb, zničené životy, zdevastovanú prírodu, biedu postihnutým, zisky výrobcom i obchodníkom so zbraňami a zdeformovanú propagandu. V podstate je NATO dinosaurus z éry boja globalistov proti šíreniu socializmu po Európe. Potláča samostatnosť jednotlivých členských štátov, ktoré vťahuje do vojen za záujmy USA. Opakovane tvrdím, že USA sú vlastníkom NATO. Záujmom amerických politikov je zisk a to jediné, čo sú ochotní rešpektovať, je vojenská sila. Až mrazivý je fakt, že USA sú jediná jadrová veľmoc, ktorá má JZ mimo vlastného územia. Pravda, aj tak sa dajú preniesť jadrové údery nepriateľa z vlastného, na cudzie územie. Ide o Nemecko, Belgicko, Turecko, Holandsko a Taliansko. Jedny zdroje hovoria o vyše 100 kusoch JZ, iné sa blížia k 200-ke. Keď budeme pre ne hľadať ciele, nájdeme ich len v Rusku. Ale to vraj nie je agresia, iba malá obranná nevyhnutnosť. Rovnako vraj nie je agresia ani povzbudzovanie a podpora Ukrajiny ku vstupu do NATO. Spojené štáty už vypovedali všetky zmluvy regulujúce strategickú výzbroj. Zostala len predĺžená zmluva o obmedzení počtu jadrových zbraní. Ale nerozpakujú sa obviňovať z agresivity Rusko. 
Americké zbrane na cudzom území
Pozrime sa na pripojenú mapku, ako taká ruská agresivita vyzerá hoc len v parciálnej zbraňovej oblasti. Na podiv sveta, protiraketové základne v Poľsku a Rumunsku sú spôsobilé odpaľovať aj pozemnú verziu americkej križujúcej strely Tomahavk. Tá má maximálny dosah 2500km. Môže niesť aj jadrovú hlavicu. Aby strela miatla protivzdušnú obranu (PVO), neletí k cieľu priamo, ale mení smer letu. Predpokladajme, že na bočné manévrovanie spotrebuje cca 30% svojho dosahu. Ak by sa členom NATO stala Ukrajina a strely podobné Tomahavku by boli rozmiestnené niekde medzi Kyjevom a Charkovom, nastala by situácia, ktorú by neriešila iba ruská PVO, ale súbor preventívnych opatrení a ten postihne aj nás. Hovorím o amerických zbraniach na cudzom území. Aby Rusko získalo podobné možnosti a dosiahlo na hlavné mesto USA Washington, museli by rozmiestniť svoje Kalibry (ekvivalent k Tomahavku) aspoň na Kube. Ako na kubánsky pokus Sovietskeho zväzu v roku 1961 reagovali USA a ako sa sťahovali rakety z Turecka, si starší pamätajú.
Pravda je, že v ostatné roky Rusko získalo prevahu schopností dopraviť svoje JZ na cieľ, ako aj kapacity na paralýzu prostriedkov nepriateľa. Taká výhoda však nebude trvať večne a preto sa poisťujú. Rusko je veľmi bohatý, ale mieronosný prvok svetovej civilizácie. Ziskuchtivci sa vždy vrhali naň slovom i zbraňou a dnešok nie je výnimkou. V kontakte so Západom sa poučilo, že každá dôvera musí byť nepretržito preverovaná a opretá o trvalú poistku, schopnú nastoliť rovnováhu rýchlo a včas.
Vzťah Slovákov k tomuto paktu je emocionálny. Ešte primnoho našich ľudí sa drží predstavy, že členstvo v NATO je prospešné. Aj keď to znie cynicky, neprijali nás preto, aby naplnili romantickú túžbu nejakej dušičky po ochrane a mieri. Pre nich bol náš vstup dlhodobá investícia s vidinou náležitého zisku z ovládnutia našich podnikov, informačného prílivu, postavenia vojenských palebných či prekladových základní, nákupu zbraní a iného materiálu vrátane bezpečnostných, informačných, spravodajských technológií a programov. Podľa toho sa voči nám správajú.
(Autor je podpredseda PSN)
(Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk)
