Emil Vestenický: NATO po roku 2000 narušilo rovnováhu síl vo svete a bezohľadným presadzovaním záujmov USA sa stalo hrozbou celosvetovému mieru. USA systematicky a dlhodobo narúšajú zásady riešenia problémov medzinárodnej bezpečnosti. Zmluvy uzatvárajú zištne a len na to, aby eliminovali prevahu protivníka v danej oblasti.
Minister obrany Jaroslav Naď vyhlásil, že neuvažuje o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby, pretože potreby štátu si to nevyžadujú a verejnosť o to ani nemá záujem. Súhlasíte s týmto tvrdením?
Moje názory sa od zmienených podstatne líšia. Príčina je jednoduchá. Úsilie ministra je sústredené na posilnenie vazalských vzťahov Slovenskej republiky k USA, bez nárokov na vlastné záujmy. Naša politická strana PSN sa usiluje o to, aby ľudia pochopili význam samostatnosti, zvrchovanosti a suverenity SR a podporili nastolenie takéhoto stavu. V zvrchovanom štáte sa potreby štátu odvíjajú od cieľov, ktoré chce dosiahnuť, a obrana štátu sa prepočítava odborníkmi na základe podmienok jeho existencie. Až potom prichádza názor ministra. U vazalskej nomenklatúry je to naopak. Ak by minister zorganizoval takú informačnú kampaň na podporu základnej vojenskej služby, aká predchádzala jeho príchodu na ministerstvo do vrcholovej funkcie, iste by, a oveľa rýchlejšie, získal opačné poznatky, než o aké sa opiera vo svojich postojoch. Rovnako tak je to aj s hodnotením potreby štátu, pretože vyslovené tvrdenie je podmienené jeho osobnou predstavou o štáte. Samozrejme, ak sa započúvame do vyjadrení ministra aj pri iných príležitostiach a dôslednejšie si rozoberieme príčiny jeho vyhrážok a urážok vyslovených proti slobodným iniciatívam občanov, zistíme, že minister sa bojí. Má strach z vojensky pripraveného a na obranu štátu odhodlaného občana. Ak zbaví masy občanov možnosti naučiť sa efektívne ovládať zbrane a viesť organizovaný boj, oslabí nielen obrannú schopnosť štátu, ale aj silu občianskeho odporu voči zneužívaniu moci. Postupom času tak možno ľudí dostať do bezbrannej závislosti od vládnucej elity či inak sprostredkovaného výkonu moci.
Zavedenie povinnej vojenčiny by si podľa ministra vyžadovalo miliardové investície do infraštruktúry. Dnes sú podľa ministra ozbrojené sily nastavené na plus-mínus 14-tisíc vojakov a ďalších 7-tisíc civilných zamestnancov. Znamená to, že toto je postačujúci stav na obranu štátu?
Zas vyslovujem nesúhlas s tvrdením podceňujúcim poznanie ľudí. Boli to práve tí ľudia „bez uvedomenia“, ktorí dávno pred jeho nastúpením na funkciu ministra konštatovali, aké ľahké je niečo rozbiť a nákladné vybudovať. Nezabúdajme, že každá myšlienka má svojho nositeľa, a ten sa tak ľahko neschová za kamufláž organizačných zmien. Nastavenie početného stavu vojska sa odvíja od vojenských operačno-strategických prepočtov. Len u nás sa zaviedla podivná prax robiť tak na základe bezduchého normovania nekompetentných politikov, plniacich želania zahraničných manipulátorov. Aj také sú následky rozhodnutí, ktoré sa namiesto prepočtov, dlhodobého plánovania či modelovania opierajú o názory motivované aktuálnou potrebou operatívneho rozhodovania. Ozbrojené sily sú v očividných problémoch a terajší MO sa namiesto riešenia problémov snaží znížiť ich viditeľnosť.
Koľko ľudí bolo v minulosti v armáde a aké množstvo by sme mali mať v súčasnosti, aby dokázali adekvátne brániť štát?
Nesmieme chápať VZS ako nejaký samoúčelný jav a pohadzovať si ňou ako žonglér plesnivým jablkom. Treba ju vidieť v súvislostiach s komplexnými potrebami výchovy, s formovaním spôsobilostí a vôle občana nielen na vojenskú obranu, ale i na efektívne fungovanie štátu. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sme mali Viedenským protokolom stanovený limit 42-tisíc vojakov, ktorý časom ešte klesol na 35-tisíc, čo predstavovalo menej ako trištvrte percenta počtu obyvateľov SR. To je počet, v dnešných technologických podmienkach, únosný na prípravu vojnovej armády. Úmerne tomu zodpovedali aj počty kľúčovej bojovej techniky, redukovali sa nároky na školstvo, ale aj prehlbovala závislosť od nie vždy kvalitných súkromných dodávateľov. Rozhodujúca však je úroveň poznania a miera osobnej zodpovednosti kompetentných funkcionárov i spôsob vyžadovania tejto zodpovednosti pôvodcom štátnej moci, čo je občan. Tu sa už pohybujeme na veľmi šmykľavom ľade a nebol by som rád, keby sme vinou riadiacich chýb zodpovedných dopadli tak ako Arménsko v minuloročnom konflikte s Azerbajdžanom, len pre neochotu poučiť sa. Vo veciach obrany bývajú naši politici štedrí na slová, ale pronárodné skutky sú im cudzie.
Rezort obrany plánuje tento rok predstaviť projekt naverbovania viac civilistov do aktívnych záloh. Po novom by sa do ochrany vlasti mohol zapojiť každý, kto spĺňa pravidlá a zdravotné limity. Ako vnímate tento plán?
Nuž, práve týmto postojom priznáva rezort obrany nedostatočné počty vojsk na potreby obrany SR, ale aj záujem občanov o túto činnosť, čo je v rozpore s predošlými vyjadreniami ministra Naďa. Dokonca ide tak ďaleko, že odstraňuje určité kvalitatívne kritériá, ktoré považuje za príčinu nenaplnených plánovaných potrieb. Navyše, čo je pozitívne, odkláňa sa od snahy predošlého ministra Gajdoša postaviť individuálne občianske iniciatívy prípravy na obranu vlasti mimo zákona a stiahnuť tak všetko pod kontrolu ministerstva obrany. Pokiaľ bude zámer MO smerovať aj k cieľovej kvalite cvičených a nepodľahne deštrukčným efektom kontrolných možností, môže plán priniesť aspoň časť žiadaných hodnôt. Má to však veľa úskalí. Preto, po ročných skúsenostiach verejnosti s vládou, ma neprekvapí myšlienka propagandistických zámerov na deformovanie, pôvodne zdravých, záujmov mládeže. Pripomínam anglické príslovie: Oklameš ma raz a si vinný ako podvodník. Oklameš ma zas a vinný som ja, lebo som sa oklamať dal.
Ďalšou témou v oblasti OZ SR je vojenská technika. Disponuje Slovensko dostatočným množstvom zbraní, bojovej techniky, munície, aby dokázali v prípade vojenského konfliktu ochrániť občanov štátu?
Otázka by mala byť súbežne postavená pred kompetentných funkcionárov štátu, prezidenta republiky, ministra obrany, NGŠ, a to bez možnosti skryť sa za autoritu štátnej moci či za chrbát propagandistických výrokov zahraničných autorít. Veď práve sériou politických rozhodnutí boli mobilizačné zásoby, zbrane, bojová technika a munícia rozpredané, vojenská výrobná a opravárenská základňa zničená, vojenská inteligencia rozprášená a sčasti odnárodnená, čo oslabilo národnú vojenskú kultúru. Pravda, Ozbrojené sily SR sú predurčené brániť štát a podľa hodnotení aktuálnych funkcionárov sú vraj na plnenie úloh dostatočne pripravené a zabezpečené. Ja som však v hodnotení ich terajších reálnych možností a obranných spôsobilostí oveľa skeptickejší. Bojová výkonnosť aj možnosti vedenia bojovej činnosti OS SR, na čom sa, samozrejme, podieľa aj komplexné materiálne zabezpečenie, v porovnaní s našimi susedmi výrazne klesli a podľa mňa prekročili hranicu neúnosnosti.
Vláda SR schválila nákup 17 kusov 3D rádiolokátorov stredného, malého a blízkeho dosahu na ochranu vzdušného priestoru od Izraela, ktoré mali stáť 148,2 milióna eur. Považujete to za správny krok?
Je to len súčasť vytvárania jednotného rádiolokačného poľa NATO a my sa na ňom podieľame svojou časťou. Lokátor sám osebe dáva iba informácie o objektoch a potenciálnych cieľoch v danom prostredí. Bez palebných prostriedkov plní iba funkciu upozornenia. Nič viac a nič menej. Pravda, niekde začať treba, ale aj metodika prezbrojovania má svoju odskúšanú postupnosť, kde palebný prostriedok nemôže byť zatlačený do úzadia. Treba mať na pamäti aj infraštruktúru týchto objektov a pevnosť politických vzťahov. Preto je veľmi nebezpečné uprednostniť čiesi obchodné záujmy v takejto osudovej oblasti. Ja nepovažujem vládne rozhodnutie za prospešné pre SR.
Minister Naď uviedol, že radary sú kompatibilné so systémami NATO, ktoré je podľa ministra významnou inštitúciou, oporou a kompasom a neexistuje iná alternatíva pre Slovensko, ako byť súčasťou tohto zoskupenia. Vážne neexistuje pre SR iná možnosť?
Pre ministra Naďa iná alternatíva už teraz určite neexistuje. Pripomeňme si však začiatky „zamatovej“ éry a nadšené propagovanie predstavy o vyhýbaní sa vojenským paktom. Potom nastal kvalitatívny skok vyvolaný vlnou prozápadného oportunizmu politikov hľadajúcich príležitosť uplatniť sa za každú cenu. Kto mal prospech z takého postupu, sa ukazuje čím ďalej tým ostrejšie. Nedá mi nepripomenúť, že propagandou sa riadia a usmerňujú občania. Politici ju majú tvoriť a je zle, ak jej aj oni podľahnú. Dokedy teda chceme zotrvávať na násilných myšlienkových stereotypoch, implantovaných nám záujmami cudziny? Je očividné už aj pre mnohých západných predstaviteľov, že NATO po roku 2000 narušilo rovnováhu síl vo svete a svojím bezohľadným presadzovaním záujmov USA sa stalo hrozbou celosvetovému mieru. Dá sa tak usudzovať, okrem iného, aj podľa verejne prezentovaných postojov napríklad francúzskeho prezidenta Macrona, alebo aj čerstvo odídeného prezidenta USA Trumpa a domáceho pnutia v ich štátoch. Od podobných výrokov sa odvíjali praktické opatrenia aj ďalších členských štátov voči tejto organizácii.Oni pamätali na záujmy svojho štátu so samozrejmosťou, bez potreby niečo vysvetľovať. Len my dokazujeme lojálnosť vlastnými škodami a ešte sa o tom hanbíme hovoriť. Veď čo získala SR za 17 rokov členstva v NATO, okrem straty suverenity aj zvrchovanosti? Ak to mám k niečomu prirovnať, tak sme sa stali obslužným revírom pre hosťujúcich lovcov. Pre SR existuje jediná možnosť. Začať sa zaoberať záujmami štátu a jeho občanov. To je náš kompas i opora v tvorbe koncepcií.
Generál Emil Vestenický s otcom Ignácom Jurušom na Slavíne si uctili obete druhej svetovej vojny.
Šéf rezortu obrany hovorí, že európska armáda je niečo nepredstaviteľné a neuskutočniteľné. Ako vnímate vy úvahy o takomto armádnom spolku?
Máte pravdu. Bol by to len ťažkopádny spolok na prechodné obdobie, ktorým by sa dala, aspoň propagačne, prekryť bezpečnostná prázdnota prichádzajúca s rozpadom NATO. V tejto oblasti sa moje názory, vyslovené ešte v roku 2019, zhodujú s postojom Jaroslava Naďa, pravda, bez zbytočnej expresie. Náš minister to však hodnotí takto len preto, že v tom nachádza podporu záujmov USA. Jeho výrok je však, pre dnešné politické usporiadanie EÚ, v podstate pravdivý.
Na ministerstve obrany pribudol nový poradca pre hybridné hrozby. Nachádza sa SR v takom stave, že potrebuje minister takéhoto poradcu?
To nie je o neschopnosti MO vnímať osobne variabilné hrozby republike, práve naopak. Samozrejme, to platí, len ak bude skúmať veci objektívne, bez opičieho opakovania citátov vyslovených v štruktúrach vyššej úrovne politického riadenia. Preto vytvorenie takej funkcie hodnotím pozitívne a myslím si, že nebude správne, ak sa obmedzí len na jednu osobu. Ak má byť SR zvrchovaným štátom s primeranou obrannou silou, potom sa náplň práce zložiek ministerstva, aj priameho okolia ministra, musí voliť tak, aby boli pokryté všetky kompetencie patriace do tohto rezortu. Ak aj nie s výskumnou tvorivosťou, tak aspoň v plnom informačnom rozsahu. Musia tam však výhradne pôsobiť naši oddaní, úmerne preverení a spôsobilí občania, a nie nominanti cudzích služieb. Ináč z toho bude viac škody ako úžitku, nech by boli verbálne vystúpenia akékoľvek.
Pred časom Ján Dibala v Extra plus napísal, že Naď v tichosti odstúpil letisko Sliač Američanom. Realita je, že civilná časť letiska Sliač bola ukončená a zamestnanci prepustení. Čo možno od tohto kroku očakávať?
Myslím si, že Ján Dibala následky takéhoto rozhodnutia zhodnotil vo svojom článku prezieravo a vecne. Možno niekto ľahkovážne mykne plecom a povie, pár ľudí o zamestnanie prišlo a ďalší prácu získajú. Celkovo sa to vyrovná. Treba však vidieť hrozby a škody, ktoré prevádzka tohto vojenského letiska v cudzích rukách prinesie. Nový majiteľ letiska ho iste nebude udržiavať a využívať na letecké atrakcie propagujúce letectvo a parašutizmus. Žiaden stav netrvá večne, ale sa priebežne mení a odpútavanie verejnej pozornosti či dokonca podvod pri tom nebýva uplatňovaný výnimočne, ale u nás je to už skôr ako pravidlo. Veci dopravované na letisko Sliač budú nielen mimo kontroly, ale aj vedomia predstaviteľov nášho štátu. Takže naši predstavitelia cestou fašistickej demokracie (prosím, nesmejte sa tomuto výrazu skôr, než preskúmate príznaky) s pokojným svedomím vysekli časť nášho územia zo zvrchovanosti SR a čo je horšie, vystavili ho potenciálnej hrozbe vojenského úderu. Časť prostriedkov umiestnených na letisku bude pozorovateľná priamo, ale tá významnejšia časť bude identifikovateľná len modernými a vysoko sofistikovanými prieskumnými prostriedkami. Takže do posledného momentu diania nemusíme vedieť nič podstatné. Intenzita hrozby potenciálneho vojenského úderu na toto letisko, a tým aj rozšírené okolie, bude závisieť od významu, ktorý mu prisúdia plánovači z druhej strany. Modlime sa, aby boli voči SR a jej občanom lojálnejší než vlastná vláda.
V prvom polroku 2021 sa má na území Slovenska uskutočniť 25 vojenských cvičení a príslušníci OS SR sa majú zúčastniť na 44 vojenských cvičeniach mimo SR. Je to štandardné množstvo cvičení?
Domáce i zahraničné vojenské cvičenia sú bežným a zaužívaným nástrojom výcviku vojsk. Zverejnené čísla sa zdajú na početnosť nášho vojska neprimerane vysoké. Ale keby sme sa podrobnejšie pozreli na rozmernosť týchto akcií a čo všetko dnes nesie názov vojenské cvičenie, asi by sa zasmiali aj ich najväčší odporcovia. Venovať im nadmernú pozornosť môže byť pre spoločnosť viac na škodu než na úžitok, pretože takýmto zámerne vyvolávaným pokrikom sa budí zdanie veľkej demokracie, ale sa aj ľahko prekryjú oveľa závažnejšie udalosti politického, hospodárskeho, obchodného či finančného charakteru. Prípadne sa aj deformuje pravda o reálnej príprave vojska na zákonom stanovené úlohy. Publicisti s politikmi akosi veľmi ochotne venujú pozornosť vojenskej príprave na úrovni jednotky či útvaru, ale takmer bez pozornosti ponechávajú rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú dianie na celých kontinentoch. Veď kto, okrem vás, sa u nás významnejšie zaoberá takou „maličkosťou“, akou je povedzme rušenie medzinárodne významných vojensko-politických zmlúv či okliešťovanie kontroly zbrojenia a nástupu nových závodov v zbrojení. Fúrikom venujeme ukričanú pozornosť a celé nákladné vlaky nechávame bez povšimnutia.
V ostatnom čase verejnosť čoraz častejšie počúva, že sa cez naše územie presúva vojenská technika. Tieto informácie vzbudzujú rôzne obavy, ale aj domnienky a konšpirácie. Ako treba tieto informácie vnímať?
Nezabúdajme na vlaňajšie aktivity USA rozvinuté na základe Trumpovho rozhodnutia o stiahnutí vojsk z Nemecka. Keďže väčšina vojska sa nevracia domov, ale zostáva v Európe, tvorí sa nová dislokácia, ktorá musí zodpovedať budúcim vojensko-politickým zámerom Spojených štátov. Okrem klasického efektu výcviku vojsk prinášajú viditeľné presuny techniky aj významné zvraty v psychologickej príprave obyvateľstva. Verejnosť sa tak pripravuje na akceptovanie nielen prítomnosti cudzích vojsk, ale aj na dominanciu tých štruktúr, ktoré vojsko reprezentuje. Avšak usudzujúc podľa publikovaných názorov ministra Naďa, aj nedávno prezentovanej inovovanej vojenskej doktríny SR, by som sa oveľa viacej než vojenských transportov obával tvorby zákonov z jeho pera vrátane tých ústavných, ktoré má dnešná koalícia v svojej, nateraz nenarušiteľnej, právomoci. Cestou zákonov a spôsobov ich uplatňovania oklieštia práva a možnosti občanov. Vytvoria podmienky na úplnú stratu suverenity, zvrchovanosti a celistvosti územia SR, čo sa môže skončiť len rozvratom nášho štátu. Od momentu vytvorenia koalície to vykonávajú všetkým na očiach. Pri takom pomere politických síl, aký sa zásluhou masmédiami zmanipulovaných voličov v našej republike vytvoril, žiaden parlamentný kontrolný systém nefunguje. Nie že by chýbalo poznanie stavu vecí, ale zahraničím ovládané masmédiá znemožňujú, aby sa nimi usmernila verejná mienka.
Hovorí sa, že sa technika presúva smerom na východ, pretože sa schyľuje k vojenskému konfliktu na Ukrajine. Aký máte názor na tieto informácie?
Ozbrojený konflikt na Ukrajine medzi Kyjevom, Donbasom a Luganskom ešte definitívne zažehnaný nie je, a to pre zištné postoje Západu. Je pravda, že Rusko síce posilnilo svoje pozície v Bielorusku, ale amerikanizácia Ukrajiny je rinčanie zbraňami Moskve rovno pod oknami. Pripomeniem kubánsku krízu z roku 1962, keď pokus Sovietskeho zväzu umiestniť raketovú základňu na Kube vyvolal takú ostrú reakciu USA, že takmer vypukol priamy ozbrojený konflikt. No a to, čo sa stalo s vyše 40-miliónovou Ukrajinou sprístupnením jej teritória cudzím vojskám, vytvára dnes hrozby minimálne také isté, ak nie ešte väčšie, než kubánska kríza v roku 1962. Pripomínam znovu, nerozmýšľajme v kategóriách spojenec, protivník či nepriateľ, ale racionálne hodnoťme hrozby, ktoré vyvolávajú zištne motivované činy krátkozrakých politikov, zneužívajúcich aktuálnu politickú situáciu na narušenie rovnováhy síl. Každá akcia plodí reakciu a definitívny výsledok, čo aj propagandou zdanlivo nespochybniteľne zdôvodňovaného pokusu o získanie prevahy, sa obráti proti autorom.
Emil Vestenický s podpredsedom PSN Štefanom Gombíkom počas volebnej kampane v roku 2020.
USA odstúpili v novembri 2020 od zmluvy otvoreného neba. Rusko pred pár dňami oznámilo, že Američania významne narušili rovnováhu záujmov signatárskych štátov, a preto Rusko spúšťa príslušný postup odstúpenia od spomínanej zmluvy. Čo to bude znamenať v praxi?
Spojené štáty americké systematicky a dlhodobo narúšajú zásady riešenia problémov medzinárodnej bezpečnosti. Zmluvy uzatvárajú zištne a len na to, aby eliminovali prevahu protivníka v danej oblasti. Zmluva o otvorenom nebi nie je jediná, od ktorej USA jednostranne odstúpili po tom, čo sa ich zámery získať výhodu naplnili. Taký osud mala aj Zmluva o protiraketovej obrane, Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho dosahua čoskoro príde opäť na pretras Zmluva o znížení počtov strategických zbraní. Hlavnými signatármi Zmluvy o otvorenom nebi boli USA a Rusko. Ako jeden z nástrojovmedzinárodnej kontroly zbrojeniaumožňovala táto zmluva, v priebehu takmer 19 rokov, zvyšovať vzájomnú dôveru medzi NATO a Ruskom. Dočasne bola pre USA výhodná, keďže údaje získané ktorýmkoľvek kontrolným letom satelitného štátu skončili u nich, kým Rusko bolo osamotené. Keďže možnosti zisťovania údajov leteckou cestou boli prekonané inými prostriedkami technickej kontroly, USA od zmluvy odstúpili. Podobná reakcia Ruska bola z vlastných obranných, ale aj propagačných dôvodov nevyhnutná. Rusom nezostalo nič iné než konať rovnako. Zo strany USA to je krátkozraké politické opatrenie, pretože namiesto zvyšovania dôvery, čo bol hlavný argument na jej uvedenie do praxe v roku 2002, spôsobí nárast podozrievavosti a stupňovania napätia medzi NATO a Ruskom. Je otázne, či postoje nového amerického prezidenta Bidena, ktorý Trumpa za odstúpenie od zmluvy vo volebnej kampani kritizoval, sa presadia aj do praxe. Rusko má teraz nové druhy zbraní, hypersonické systémy s potrebnou manévrovateľnosťou, ktoré vo svete zatiaľ nemá nikto iný. Sám som zvedavý, aké postupy budú podniknuté, aby ich tejto dočasnej výhody zbavili.
Svet sa podľa českej rozviedky nachádza v 1. fáze 3. svetovej vojny. Čínsky prezident Si Ťin-pching zasa povedal vojakom, aby sa nebáli smrti a vždy boli v strehu. Ako tieto vyjadrenia vníma vojenský generál, naozaj nám hrozí celosvetový konflikt?
USA mali do roku 2015 kvalitatívnu zbraňovú prevahu, ale postupne o ňu prišli. Hyperzvukové zbrane v rukách Ruska sú, div sa propagandu hltajúci svet, strážcom mieru. Dnes sme v takej etape vojensky realizovaného technického pokroku, že by som na vyvolanie ozbrojeného zrazenia celosvetového rozmeru, navyše s použitím jadrových zbraní, nestavil ani deravú topánku. Preto si dovolím aj tvrdiť, že pokiaľ zostanú svetoví normotvorní politici verní záujmom svojich občanov, možnosť samotnej vojny sa vybije hrozbou vojny. Spravodajské „duchaplnosti“ majú však vždy svoj dobre skalkulovaný cieľ. Nebudem teda kaziť zámer autorov informačnej správy českej rozviedky a ponechám ich sugestívne prezentovanej predstave. Česi isto poznajú prípad vyvraždenia rodu Slavníkovcov z roku 995 a možno predpokladajú použitie týchto metód v novodobom boji o svetovládu. Pravda, s dobovými úpravami. Miesto přemyslovského meča možno použiť ľahko vyzbrojený minidron. Avšak oveľa efektívnejšia, navyše veľmi prekvapivá, býva zrada domácich veliteľských a technicko-kybernetických štruktúr. Keďže vojnu je potrebné pripraviť nielen perom, nielen psychologicky, organizačne, ale i materiálne, čo nezodpovedá terajšiemu stavu hlavných protagonistov, tak výroky o hrozbe celosvetového ozbrojeného konfliktu možno, našťastie, nateraz považovať za propagandistické. Obzvlášť ak budeme veriť ľudskej schopnosti poučiť sa z historických skúseností. Tie ukazujú, ako ľahko možno vojnu začať, ale jej koniec a následky unikajú aj takým mozgom, ako mal povestný Napoleon či Hitler. Čína je dnes najvýkonnejšia a búrlivo sa rozvíjajúca ekonomika sveta. Či chceme alebo nie, čoskoro bude predstavovať najmohutnejšiu vojenskú mocnosť. Lenže technické možnosti nie sú všetko. Je tu človek so svojimi ohraničenými schopnosťami. Strach zo smrti je prirodzený pre každého človeka. Nedať sa však strachom paralyzovať a napriek hrozbe smrti splniť stanovenú úlohu je dôkazom najvyššej kvality vojaka. Je veľmi prezieravé, ak vrcholný čínsky predstaviteľ nabáda vojakov k takým hodnotám. Práve touto cestou zabráni nadbytočným stratám. Ten štátnik si váži životy občanov štátu, ktorý riadi.
Expert na obranu a bezpečnosť Pavel Macko povedal, že minister Naď nedôstojne komunikuje. Protestujúcich nazval opicami či psychopatmi, tých, ktorí otvorili reštaurácie, aby prežili, tak sú vrahovia… Je to vhodné, aby takto vystupoval predstaviteľ štátu a dokonca možný náhradník za Igora Matoviča?
Viete, nejaká inteligencia a základná norma slušnosti v medziľudských vzťahoch musí byť vždy, nevynímajúc vrcholových predstaviteľov štátnej moci. Moc láme slabé charaktery a otvára temné kúty ľudskej duše. Vyhrážanie sa až takým nehoráznym spôsobom dokumentuje vzťah k občanovi, štátnej demokracii, ale zároveň aj k fašizmu, a to práve autora takých arogantných hrozieb. Tu veru neplatí, že ktorý pes šteká, ten nehryzie. Keď sa ľudia v snahe vyhnúť sa konfliktom prispôsobia takejto rétorike, prídu o vlastnú slobodu až v takom rozsahu, v akom ju prezentovala právomoc gestapa. Diviť sa potom bude neskoro. Preto upozornenie od Pavla Macka treba brať veľmi, veľmi vážne.
Vláda zasiahla do Ústavy SR, čím obmedzila slobody a práva občanov, destabilizuje spoločnosť a prakticky rozkladá štát. PSN dlhodobo upozorňuje na demontáž štátu, no možno ani samotní predstavitelia vašej strany nepredpokladali takýto dezolátny stav. Nájde sa sila postaviť Slovensko opäť na nohy a čo bude potrebné urobiť?
Chcel by som pripomenúť, že takí diktátori 20. storočia, ako bol nemecký Hitler a taliansky Mussolini, sa dostali k moci síce zneužitím ľudskej dôverčivosti, ale predsa len demokratickou cestou, prostredníctvom volieb. Teda s masovou podporou občanov, ktorí uverili, že práve oni sú schopní riešiť nakopené problémy. Obaja udierali na strunu ľudskej túžby po spravodlivosti, osobnej významnosti a náprave domnelých, ale aj reálnych krívd, ktoré ľudia zažívali na vlastnej koži. Napokon surovosťou, maskovanou za rozhodnosť, metódou postupných krokov a volaním po poriadku vytvorili taký zákonný stav, že v závere transformácie moci už stačilo iba sa domáhať zákonov a mohli surovo diktovať svoju megalomanskú vôľu. Na porovnanie si pripomeňte obsah volebných vystúpení predstaviteľov politických strán tvoriacich dnešnú vládnu koalíciu, ich pomáhačov a štedrú podporu dávanú im masmédiami. Prešiel rok a ako sa nám vyfarbili. Aké ciele skrývajú raz ufňukané a nekompetentné, inokedy zas agresívne až vyhrážavé prejavy z úst, teraz už vládnych predstaviteľov, nesúcich reálnu moc a zodpovedných za riadenie štátu. Ešte si ani nestihli uvedomiť, že táranie, ktoré si mohli dovoliť ako opoziční poslanci, nesvedčí funkcii štátneho predstaviteľa. Do akého stavu smerujú štát, keď na pochybné potreby operatívneho riadenia neváhajú zmeniť ústavu, nemajú ani predstavu. To ponechávajú na svojich sponzorov. Preto tvrdím, že čím neskoršie sa k moci dostanú vnútorné štátotvorné sily, tým horšie pre SR a jej občanov. Reálna demokracia si nevyžaduje len uskutočnenie výberu vo voľbách, ale aj takých nositeľov moci, ktorí majú pevný charakter gentlemana.
generál Emil Vestenický, podpredseda PSN
Nezabúdajme na vlaňajšie aktivity USA rozvinuté na základe Trumpovho rozhodnutia o stiahnutí vojsk z Nemecka. Keďže väčšina vojska sa nevracia domov, ale zostáva v Európe, tvorí sa nová dislokácia, ktorá musí zodpovedať budúcim vojensko-politickým zámerom Spojených štátov.
(Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extraplus č. 2/2021, www.extraplus.sk)
