Nesmieme dopustiť, aby prisťahovalectvo naveky zmenilo tvár našej vlasti
Téma imigrácie sa na Slovensku – ako napokon v celej Európe – dostáva čoraz viac do popredia. Rozličné pohľady na ekonomické, demografické i kultúrne aspekty tohto problému hýbu našou spoločnosťou a najbližšie roky budú kľúčové pre dlhodobú budúcnosť Slovenska. Preto si treba podrobne premyslieť, aké opatrenia v súvislosti s prisťahovalectvom prijať. Bývalý minister financií Ivan Mikloš najnovšie označil nevôľu k masovej imigrácii za iracionálnu hystériu a je presvedčený, že Slovensko imigrantov životne potrebuje.
Aktuálna téma
Vykresľovať obavy z masového prisťahovalectva ako od faktov odtrhnutý pudový sentiment založený na predsudkoch je však intelektuálne nepoctivé. Častý ad hominem argument podporovateľov masovej imigrácie je povestné „veď ty si imigranta ešte ani nevidel“. Dnes už takéto vyjadrenie nie je namieste, keďže ku koncu roka 2016 pracovalo na Slovensku 35-tisíc cudzincov. Najväčšími a zároveň najrýchlejšie rastúcimi skupinami boli občania Srbska a Rumunska. Najviac cudzincov pracuje v Bratislave a v okrese Trnava v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. V porovnaní s rokom 2015 stúpol počet cudzincov pracujúcich na Slovensku o 9 600 osôb, ide teda o dynamický trend, ktorý nemožno ignorovať. Niektorí analytici tvrdia, že sme na prílev zahraničnej pracovnej sily do budúcna odkázaní, no momentálny vývoj naozaj nedáva zmysel. Naša krajina zakončila rok 2016 s mierou nezamestnanosti na úrovni 9,7 percenta. Nezamestnanosť klesá, no prácu si stále nevie nájsť 250-tisíc Slovákov. Obhajoba zamestnávania cudzincov je v takomto stave neospravedlniteľná hneď z niekoľkých príčin.
Negatívne dôsledky
Investori už dlhšie apelujú na vládu, aby najmä v oblasti stredného školstva vytvorila podmienky, z ktorých budú vychádzať absolventi s kvalifikáciami, aké trh požaduje. No ospravedlňovať prílev cudzej pracovnej sily nedostatkom kvalifikovaných Slovákov je tiež nezmysel. Práca za pásom si veľkú kvalifikáciu nevyžaduje a ako vo svojej reportáži tvrdí srbský novinár Dragan Krsnik, ktorý pracoval v utajení v jednej zo slovenských fabrík, práve na prácu za pásom tu využívajú väčšinu jeho krajanov, prichádzajúcich sem prostredníctvom rôznych pracovných agentúr. Zo strany firiem tak ide o privatizáciu ziskov a socializáciu strát. Radšej dovezú lacnú pracovnú silu z Balkánu namiesto toho, aby v zamestnaní vytvorili lepšie podmienky a privábili tak časť zo štvrť milióna Slovákov bez práce. Vláda im je v tomto svojím spôsobom komplicom. Firmy, z ktorých mnohé dostali veľké daňové úľavy s tým, že občanom Slovenska prinesú živobytie, si teraz užívajú výhody lacnej imigrantskej práce. A štát zatiaľ stále vypláca príspevky v nezamestnanosti Slovákom, ktorí nepracujú, aj keď zjavne by sa tisícky z nich zamestnať pokojne mohli, keďže dopyt po práci existuje. Týmto spôsobom sa brzdí rast miezd, lebo firmy nemajú motiváciu zaplatiť Slovákom viac, keď ich môžu ľahko vymeniť za Srbov a Rumunov. Dôsledok reťazovej reakcie je, že štát vyberie z menších platov na daniach menej. K tomu zo Slovenska odchádzajú peniaze, ktoré cudzinci buď posielajú rodine, alebo si ich odnesú naspäť do vlasti pri návrate z niekoľkomesačnej „fušky“. Ide o peniaze, ktoré by Slováci inak minuli alebo investovali doma a podporili tak ekonomický rast.
Príklady z cudziny
Že negatívny vplyv imigrácie na platy domácich nie je nijaká legenda, potvrdil aj výskum Anglickej národnej banky. Vyplýva z neho, že mzdy klesajú v každom odvetví, kde počet imigrantov prekročí mieru 10 percent zamestnaných. Ide najmä o povolania s nízkou kvalifikáciou. Trend sa dá najlepšie sledovať v reštauráciách a upratovacích službách, kde môže pretlak nekvalifikovaných imigrantov podľa čísel z roku 2015 za mzdy nižšie o 1,9 percenta, predchádzajúca štúdia dokonca hovorí o prepade na úrovni 5,2 percenta. Na silno industriálnom Slovensku by sa však obeťou negatívneho vplyvu imigrácie na mzdy stal pravdepodobne priemysel. Andrew Green zo snemovne lordov výsledky štúdie komentoval slovami: „Mnoho rokov nám proimigračná loby tvrdila, že neexistuje dôkaz o signifikantnom vplyve imigrácie na mzdy britských pracujúcich. Nový výskum Anglickej národnej banky dokazuje presný opak. Poukázal na silno negatívne dôsledky na nižšie kvalifikované pracovné pozície, v ktorých momentálne pracuje 6 miliónov rodených Britov, teda takmer štvrtina všetkých britských pracujúcich.“
Populačná diera
Ivan Mikloš a mnohí ďalší upozorňujú, že počet pracujúcich bude vo vzťahu k počtu dôchodcov na Slovensku v dohľadnom čase klesať. Túto populačnú dieru by radi zaplátali imigráciou. Keď sa však pozrieme na vyspelé štáty po celom svete, uvidíme, že imigrácia nie je jediná cesta. Japonsko, ktorého demografické ukazovatele sú omnoho horšie ako naše, sa napríklad uberá cestou zlepšovania kvality života s cieľom neskoršieho odchodu do dôchodku, či automatizáciou priemyslu a stále vo väčšej miere aj služieb. Japonský nativizmus je známy. Obyvatelia tohto ostrovného štátu sú presvedčení, že jeho esenciu tvoria práve ľudia, ktorí v ňom žijú a zabezpečujú, že sa japonské hodnoty naozaj zachovajú. Demografický problém národa výmenou národa nevyriešite. Je to ako veriť, že známky svojich detí zlepšíte, keď si adoptujete nejaké múdrejšie. Jednoducho to nie je riešenie. Opak si môžu myslieť len technokrati, ktorí premýšľajú o svojich spoluobčanoch zásadne ako o „ľudských zdrojoch“, nemysliac na to, čo skutočne robí Slovensko Slovenskom. Nie sú to Tatry alebo hrady a zámky, sú to Slováci. Preto treba hľadať riešenia, ktoré nepovedú k tomu, že Slovákov bude v ich domovine menej, či už na počet alebo na pomer. A v prvom rade, Slovensko nepotrebuje imigrantov; potrebuje repatriantov. Musíme sa snažiť vytvoriť podmienky dostatočne atraktívne na to, aby Slováci nielen prestali vlasť opúšťať, ale aby sa do nej začali vracať. Nemôžeme preto dopustiť, aby imigrácia vytvorila horšie podmienky na pracovnom trhu, zvýšila ceny nehnuteľností a naveky zmenila tvár našej vlasti.
(Článok vyšiel v Extra plus č. 4/2017, www.extraplus.sk)
