ZACHOVANIE NÁRODNEJ IDENTITY
FOTO: TASR/MARTIN BAUMANN

Základná príčina vzniku politickej strany Práca slovenského národa spočíva v nespokojnosti zakladajúcich členov s aktuálnym stavom nášho štátu a v neochote prijať budúcnosť bez národnej identity, ktorú nám naši dnešní politici pripravujú. Ich predstavy o budúcnosti národa a štátu sú vymedzené prikrátkym časovým intervalom, než aby dovideli na následky svojich rozhodnutí. Žiaľ, trvajú len od volieb do volieb. Usilujú o moc ovplyvňovať štátne dianie a disponovať štátnym majetkom nie v záujme vlastného národa a celého štátu, ale ide im len o krátkodobé príležitosti popularity a osobného zisku. Takže ich prostredníctvom sa všetka moc, ktorá aj podľa Ústavy Slovenskej republiky pochádza od občanov, stáva samoúčelnou a jej uplatňovanie týmito zástupcami nemá štátokonštruktívny charakter, ale slúži systematickejším a cieľavedomejším zahraničným elementom a ich záujmom, preto skončí deštrukciou štátu. Takouto cestou je naša budúcnosť smerovaná k strate národnej identity, k oslabovaniu štátnej suverenity, zvrchovanosti, nezávislosti a napokon zániku celého štátu. To, čo nám pripravujú naši dnešní nevedomí, povrchní a do seba zahľadení politici nie sú podmienky na lepšiu životnú úroveň, ani kultúrna a národná samostatnosť, ale rozplynutie sa v prostredí ovládanom dravšími, bezohľadnejšími alebo mocibažnými národnými celkami a ich technokratmi sústredenými na zisk, moc a vplyv. Slovenskému národu sa tak v skrytosti a nevedomosti pripravuje cesta do rozplynutia sa v iných národoch a poslúži akurát na posilnenie ich genetického fondu. Nie sme žiadni nacionalisti, len chceme svojím postupom zabrániť cudzím šovinistom parazitovať na našom národe, našich občanoch, našom štáte.

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský