Generálmajor v. v. Emil Vestenický: Nepovažujem dokumenty predložené Ruskom Washingtonu a NATO za ultimátum, ale za nevyhnutný krok na zaistenie bezpečnosti RF.
Od ostatného videorokovania amerického prezidenta Bidena s Putinom, 7. 12. 2021, neprešli ani dva týždne a Rusko predložilo jednoznačné požiadavky USA i NATO, aby zmluvnou formou zaručili bezpečnosť Ruska. Reakcia Západu na ruské dokumenty bola nebývalo rýchla a americko-ruské rokovania prebehnú už 10. januára a o dva dni po nich rokujú s predstaviteľmi NATO, s iste nie bezvýznamným odporúčaním, aby si natovci priviedli aj vojakov. Prečo sa videorokovanie udialo tak zavčasu, ani nie polroka po stretnutí 16.júnav Ženeve, a prečo je ruská výzva taká prudká, vyvolalo mnoho údivu.
Dá sa usudzovať, že rokovanie hneď na druhý deň po návrate Putina z Indie, bolo nevyhnutné kvôli politickej bezmocnosti Bidena realizovať doma závery zo Ženevy. Nie je bežné, aby závery dohodnuté na takej úrovni museli byť zúčastnenou autoritou podopierané už po pol roku. Lenže sa stalo a Rusko, s rýchlosťou nebývalou v diplomatickom prostredí, hneď 16. 12. 2021, postavilo USA a celé NATO pred verejne prezentovanú požiadavku garantovať jeho bezpečnosť písomnou zárukou. Keďže predstavitelia USA sú ochotní rešpektovať len významnú silu, oprávnene vyvstáva otázka, aký fenomén zapôsobil, že tak rýchlo navrhli termíny rokovania. Pôsobivosť tohto fenoménu bude zrejme priamoúmerná ruským donucovacím nástrojom a rozhodnosti použiť ich na obranu svojich životných a existenčných podmienok.
Logické je predpokladať, že už na rokovaní 16. júna 2021 v Ženeve, bola Putinom nastolená požiadavka odstrániť palebné postavenia amerických rakiet v blízkosti ruských hraníc. Zrejme to Biden vzal s pochopením a preto sa dohodli. On sám síce logiku súvislostí zrejme chápal, ale potreboval úmerne ovplyvniť mocenské prostredie, ktoré reprezentuje. Tam však začali problémy. Veľa západných politikov prijalo dojednaný stav odmietavo a na adresu prezidenta Bidena sa zniesla kritika s neraz opakovaným hodnotiacim výrazom „KAPITULÁCIA“. Verejne sa začal prejavovať nesúhlas niektorých osobností priamo z Bidenovho okolia. Svedčí o tom napríklad návšteva ministra obrany (MO) USA Lloyda 19. októbra 2021 na Ukrajine. Tam povzbudzoval vládnych predstaviteľov a protirusky ladenú časť občanov výrokmi o podpore ich úsilia o vstup do NATO. Vedome tak ignoroval územné obranné limity Ruska, ktoré mali byť v Ženeve odsúhlasené.
O náraste intenzity protiruských aktivít v mocenskej elite USA, svedčí aj uzatváranie dvojstranných, vojensky orientovaných zmlúv nad rámec pôvodných záväzkov, s členskými štátmi NATO i niektorými bývalými republikami Sovietskeho zväzu (ZSSR). Pripomeniem tiež ignorovanie škôd na oboch stranách, spôsobené americkými sankciami proti Rusku, do ktorých boli vtiahnuté všetky vazalské štáty. Politicky podmienenou blokádou dodávok zemného plynu bola Američanmi vyvolaná energetická kríza. V hre sú pokusy likvidovať rubeľ ako významnú menu, deštrukčné zneužitie kyberpriestoru, celosvetovo organizovaná rusofóbna propaganda s politickými cieľmi atď. Jednoducho, každá medzištátne významná oblasť v mocenskom dosahu USA, je ekonomicky, emocionálne i vojensky ladená protirusky.
Priebeh rozširovania NATO po zrušení Varšavskej zmluvy, ako ukazuje ilustračný obrázok, naznačuje o čo sa Spojené štáty snažia. Také lemovanie z vojenských základní okolo Ruska vytvorili nielen v Európe, ale aj na Ďalekom východe a využitý je tiež priestor za polárnym kruhom a ponad severný pól.
Aj letmý pohľad na obrázok ukazuje, že ani Hitler v roku 1941, keď zaútočil na ZSSR, nemal takú výhodnú pozíciu akú má dnes NATO.
Kvôli nástupu éry hyperzvukových zbraní, ktoré Američania skôr či neskôr budú vlastniť, Rusko potrebuje oddialiť ich možné palebné postavenia od svojich hraníc ďalej ako o tisíc kilometrov. To by znamenalo stiahnuť americké základne z územia štátov, ktoré vstupovali do NATO počnúc rokom 1999. Len tak získa čas na plnú aktiváciu obranných prostriedkov. Ináč budú nútení delegovať rozhodovacie právomoci o použití jadrových zbraní na úroveň palebných útvarov, čo je bezpečnostne priveľmi riskantné. Len tak svoj štát ubránia.
Netreba veľa fantázie, aby si človek predstavil do akého stavu USA dotlačili Rusko, keď prezident Putin vo svojom vystúpení v štátnej dume, ešte v marci 2018 pri prezentácii nových zbraňových systémov, použil výrok„Nikto nás nepočúval, tak čujte teraz.“Je nad rozsah tohto článku, aby som citoval ďalšie varovné výroky Putina či iných ruských činiteľov. Do vašej pozornosti odporúčam aspoň rozsah úsilia ministra zahraničných vecí Lavrova, prípadne upozornenia, ktoré zazneli na IX. moskovskej konferencii k medzinárodnej bezpečnosti 22. 6. 2021, z úst vrcholového predstaviteľa Číny, či výroky ruského MO Šojgu, ako aj revidovanú ruskú jadrovú doktrínu. Reálna odozva Západu bola nevšímavá až ignorantská. Len sa zamyslime, čo všetko sa muselo udiať, keď náčelník ruského generálneho štábu generál Gerasimov bol oprávnený povedať: „Pentagon rozpracováva principiálne novú stratégiu, ktorú nazvali Trójsky kôň. Jej podstata spočíva v aktívnom využívaní protestného potenciálu Piatej kolóny na destabilizáciu situácie, so súbežnými údermi vysokopresných zbraní na najdôležitejšie objekty.“Už je to raz tak, falošne ladená politika ministra financií je pre suverenitu štátu podstatne nebezpečnejšia ako rota gangsterov s pištoľami. Tlaky na deštrukciu Ruskej federácie dosiahli takú úroveň, že jej štátnici sú nútení konať s mimoriadnou rozhodnosťou a s odhodlaním použiť všetky prostriedky na ochranu svojho štátu. Preto, napriek kriku proamericky orientovaných masmédií, nepovažujem dokumenty predložené Ruskom Washingtonu a NATO za ultimátum, ale za nevyhnutný krok na zaistenie bezpečnosti do krajnosti ohrozeného štátu a hádam predposledný diplomatický pokus Ruska, zastaviť eskaláciu napätia vo svete.
Keďže Rusko nastolilo otázku záruky bezpečnosti svojho štátu veľmi rozhodne,musí mať k dispozícii prostriedky umožňujúce vynútiť si navrhovaný stav. Ak politici Západu neakceptujú Ruskom nastolené pravdy, presvedčovacie postupy sa presunú z diplomatov na vojakov. Vojaci nebudú mať inú cestu, než dokázať vlastné kvality a bezmocnosť potenciálneho nepriateľa. To je dnes realizovateľné hyperzvukovými strelami so schopnosťou natoľko nepredvídateľne manévrovať, že obrana proti nim je nefunkčná. Propagované a už do výzbroje Ruska zavedené strely Avangard, Kinžal, Zirkon takéto kvality dosahujú. Ďalšia v poradí je už preukázaná schopnosť znemožniť fungovanie navigačných a prieskumných satelitov, alebo spojenia s nimi. Demonštrovaná bola aj dočasná paralýza kľúčovej elektroniky v lietadlách a raketových strelách, znemožňujúca im zasiahnuť cieľ. Nakoľko sú tieto možnosti reálne, nám ukážu výsledky nadchádzajúcich rokovaní.
Bočné javy naznačujú, že ak diplomati nebudú ústretoví a pokúsia sa iba rokovaním získať čas, nastúpi priama ukážka sily, plynúcej z technickej prevahy zbraní. Na ilustráciu, ako sa dá demonštrovať prevaha zbraňových systémov len tak mimochodom, môže poslúžiť prípad z mája 1987. Vtedy neskúsený pilot Mathias Rust preletel, bez ruského povolenia s malým lietadlom Cessna, z fínskych Helsínk až po Moskvu a pristál pri Červenom námestí. Sám prekonal celý systém protivzdušnej obrany štátu (PVOŠ). Ukázali sa diery PVOŠ a potvrdila významnosť hrozby od ešte zaznávanej americkej krídlatej strely Tomahavk.
Dnešné Rusko má takých úderných i podporných prostriedkov podstatne viac druhov než USA v roku 1987 a nerobia s tým tajnosti. Takže, ak vstúpia do procesu vojaci, nastúpi potreba demonštrácie typu Rust 1997, alebo nejaký vysokovzdušný ohňostroj, podobný Čeljabinskému meteoroidu z roku 2013. Možno to bude nevinnejšia, ale určite dostatočne presvedčivádemonštrácia.Čo bude nasledovať a aké žehličky vzťahov nastúpia, sa iste spočíta ešte pred realizáciou divadla. Pravda je, že cúvanie v tejto situácii, znamená pre Rusko likvidáciu suverenity a pre svet porobu.Nádej na pozitívny vývoj je však veľká.
Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk
(Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk 3. januára 2022)
PSN v médiách
GENERÁL VESTENICKÝ: ČO SA STANE, AK NEBUDÚ ROZHOVORY O GARANTOVANÍ BEZPEČNOSTI RUSKA ÚSPEŠNÉ?
TEXT: EMIL VESTENICKÝ FOTO: JANA BIROŠOVÁ/EXTRA PLUS