steps to make professional websites
SLOVENSKO PRED KATASTROFOU
TEXT: ROMAN STOPKA FOTO: EXTRA PLUS/SITA

Roman Stopka: Odmietajme diktatúru hlúposti a chorobnej mocibažnosti. Ak chceme byť štátotvorní, na pravdu musíme pamätať nielen vo voľbách, lebo voľbami sa všetko iba začína, ale každý deň.

Nebyť covidu-19 a nekompetentného riadenia ochrany obyvateľov Matovičovou vládou, väčšina pôvodných fanúšikov a podporovateľov dnešnej koalície by zostala v informačnom vleku matovičovskej propagandy. Vôbec by si neboli všimli, čo sa deje so štátom samotným, ako ho pripravujú aj o posledné zvyšky zvrchovanosti a štátotvorný občan sa stáva objektom posmechu. Napriek tomu, že mnohí z nich cítia pronárodne, zostali by ľahostajní k rozpadu oporných pilierov štátnej moci. Vôbec by nepostrehli, že už nie sme, v pravom zmysle slova, štát ani kresťanský, ani sociálny a už vôbec nie národný. Podstatné pre nich by zostalo, že obsah peňaženky bežného človeka zatiaľ relatívne postačuje na prežitie. Vo vedomí ľudí stále pretrváva mylná predstava, že všetko sa dá zachrániť, prípadne napraviť po nových voľbách. Chyba! Pravda, kedysi taká situácia bola, ale po sérii medzinárodných zmlúv a záväzkov orientovaných na NATO a EÚ, podoprených rastúcim dlhom a oklieštením celého hospodárstva republiky i domácej produkcie podmanenej zahraničnými investormi, sa náprava komplikuje. Dnes už v podstatne oficiálne viac podporujeme cudzí než vlastný prospech. Každý vzdelanejší politik napríklad dobre vie, že žiaden obchodný záujem, obzvlášť v zdravotníctve, nesmie dostať prednosť pred zdravím občanov. Ale u nás sa to aj pri výbere očkovacích vakcín stalo, a Veronika Remišová sa pri tom ani nezačervenala.


Roman Stopka, predseda PSN

Motto: Je pozoruhodné, ako veľa času ľudia venujú neschopným vládcom
a ako málo pozornosti dávajú skutočným odborníkom.


Chorobný egocentrizmus

Pravda, nie zo všetkého možno viniť dnešnú koaličnú vládu. Veď podmienky ich vládnutia dané stavom v republike, hádam okrem covidovej pandémie, vytvárali vlády predošlé. Ale k vládnej kríze sa dnešní štátnici prepracovali len a len vlastnou nekompetentnosťou. Vlastnou neschopnosťou predvídať následky svojich slov a činov i absenciou cieľov. Ak mám hľadať nejakú prospešnosť vládnutia dnešnej koalície, tak ju nachádzam len v tom, že ukázala v plnej nahote bezbrannosť nášho demokratického systému voči nezodpovednosti a chorobnému egocentrizmu politikov na najvyšších úrovniach štátnej moci. Rovnaké je to aj s ich skutočným vzťahom, nie propagandou omieľaným, k právam a slobodám občana. Rozhodujúce osobnosti koalície nevedia a ani nechcú medzi sebou komunikovať, pretože jeden druhým pohŕda. Nepovažujú sa za partnerov, ba ani za súperov, ale za nepriateľov. Keďže im je osud štátu i občana ľahostajný, okrem chorobnej túžby po moci a majetkoch neexistuje medzi nimi žiadny jednotiaci prvok. Preto sa muselo stať, že ešte aj vládne opatrenia proti covidu sú pre štát i jeho obyvateľov horšie než samotná choroba.

Národ nie je naivná dievčinka, ten sa dlhodobo klamať nedá. Keď posledná kvapka trpezlivosti pretečie, nastupuje skladanie účtov zo zodpovednosti. Na našej politickej scéne sa však forma zodpovednosti ustaľuje v podobe úteku. Bez následkov ekvivalentných napáchanému zlu. Samozrejme, na škodu štátu a účet daňového platcu.

Dupnutie mecenášskej nohy

Tak sa to rysuje aj v Matovičovej koalícii po roku vládnutia. S využitím osvedčených manipulačných technológií sa do Národnej rady SR dostali s prenikavou ústavnou väčšinou. Ale osobná, verejne známa nevraživosť minimálne dvoch koaličných partnerov, nekontrolovateľné tendencie k autokratizmu, samoľúbo, s bohorovnou nekompetentnosťou dávané najavo partnerskému okoliu, denne prinášali nové vlny napätia. To nebola schopná potlačiť ani spoločná túžba po osobnom prospechu. Napokon prišlo výstražné dupnutie mecenášskej nohy. Nepomohlo. Nuž, pod neúnosným tlakom verejnosti prišlo nevyhnutné šľahnutie bičom od pani prezidentky, v podobe výzvy na odstúpenie, donedávna „vrelo milovaného“, pána premiéra. Aj takto, po mesiacoch, sa občas vracia komunikačná neokrôchanosť tým, ktorí znevažujú základné morálne hodnoty bez ohľadu na dočasnosť svojho pobytu v hierarchii moci. Nuž, nielen vo fyzike, ale aj v spoločnosti je reakcia zákonitá, aj keď sa nabáda nebrať ju osobne. Rozdiel je len v tom, že tá spoločenská nie je okamžitá, ale si počká, až horúce hlavy vychladnú a pamäť pozorovateľov vybledne.

Vládna kríza sa nám teda rieši. Pre verejnosť sú v hre dve hlavné možnosti. Predčasné voľby alebo rekonštrukcia vlády. Prostredníctvom peniažkov by sa rekonštrukcia vlády vyriešila ľahko, ale je tu problém. Stranami získané počty poslaneckých kresiel v Národnej rade SR sú v príkrom rozpore nielen s aktuálnou vôľou voličov, ale už aj s bezpečnosťou samostatnej republiky. Riadenie štátu doterajšou koalíciou odhalilo jej totálnu odbornú i osobnostnú nekompetentnosť a vedie štát do katastrofy. Taký je priamy následok matovičovského spôsobu vládnutia. Keďže počty jeho poslancov v NR SR sú nadmerné, bude ďalej šarapatiť aj v parlamente.

Diktatúra hlúposti

Teda rekonštrukcia, ako metóda riešenia vládnej krízy, prospech neprinesie. Akurát by všetkým ukázala, koľko sme už stratili zo zvrchovanosti. Mecenáši však investovali a ziskov sa vzdať nechcú. Preto budú predčasným voľbám brániť. Alebo sa pokúsia spraviť z núdze krkolomnú cnosť? Riešenie, ktoré síce ľahko možno označiť za špekulatívne až konšpiračné, sa môže hľadať v návrate Petra Pellegriniho. Obzvlášť, ak si pripomenieme jeho komunikácie s prezidentským palácom v ostatných mesiacoch jeho vládnutia. Ale potom musí z parlamentu zmiznúť vedenie OĽaNO, alebo jeho poslanci budú prinútení hlasovať podľa vlastného svedomia. Naložia s poslaneckým mandátom ako so súkromným majetkom a zmenia klub. To sú však len námety na zákulisné hry tých, ktorých cieľom je ovládnuť riadenie štátu na svoj prospech, nie na prospech štátotvorného národa, alebo občana vôbec. Pre tých, ktorým je existencia a rozvoj Slovenskej republiky, prospech a dlhodobé zdravie jej občanov úloha prvoradá, sú skutočným východiskom predčasné voľby. Navyše, aj zástupcovia maďarskej menšiny boli donútení poučiť sa a tiež nechcú čakať, veď načo ináč by sa tak rýchlo zjednotili.

Ako národ sme po ostatných voľbách dostali opakovanú lekciu. Prepojenie politikov, ktorí náš štát nechceli, s masmédiami ovládanými zahraničnými majiteľmi, ich podporovanie nemorálnymi, často frustrovanými odborníkmi vedie SR do katastrofy. Preto odmietajme diktatúru hlúposti a chorobnej mocibažnosti, aj keď je podsúvaná v zamate. Ak chceme byť štátotvorní, na pravdu musíme pamätať nielen vo voľbách, lebo voľbami sa všetko iba začína, ale každý deň.

Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa
(www.psn.sk)

(Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extraplus č. 3/2021,
www.extraplus.sk)

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský