steps to make professional websites
GENERÁL VESTENICKÝ: SVET JE V OŠIALI VOJNY
TEXT: EMIL VESTENICKÝ FOTO: JANA BIROŠOVÁ/EXTRA PLUS

Generálmajor v.v. Emil Vestenický: Vzájomné zabíjanie sa Rusov s Ukrajincami by americkej politike prospelo, lebo ovládnutím ruských zdrojov by dočasne vyriešili svoje problémy.

Mnohých našich hlboko prenikajúcich analytikov, ale aj plytkých publicistov znepokojuje stupňovanie ukrajinskej občianskej vojny a obávajú sa, že vyvolá svetovú vojnu. Vojenské hrozby prezidenta Zelenského a sústreďovanie natovských vojsk berú ako dostatočne potvrdzujúce taký vývoj situácie. Všímať si udalosti a ich súvislosti len v podsúvanom rozsahu človeka ľahko oklame. Doba, ktorou prechádzame, je charakteristická vyvolávaním napätia, strachu a chaosu. To všetko je podporované masmediálnou diktatúrou. Ako príklad nech poslúžia americké prezidentské voľby, sankcie proti Rusku, blokovanie dostavby plynovodu Nord Stream 2, pandémia covidu, hrozba z rozrastania vojny v Sýrii, zasahovanie Východu i Západu do občianskej vojny na Ukrajine... Je to náhodný alebo riadený proces? Ja tvrdím, že je to následok procesu riadeného a vyvoláva ho ten, kto má z neho prospech. Ak chcete byť dôslednejší, overte si sami, čo kto podporuje a zistíte, čomu slúži. Tí, čo proces cesty k cieľu ohrozujú a opis udalostí vidia ináč, než si žiada mainstream, sú označení za konšpirátorov, ale aj tu prax potvrdzuje, že „konšpirátori“ iba predčasne odhaľujú pravdu.

Provokačné akcie​

Žijeme v ošiali hrozby vojny, podporovanom masívnou propagandou okolo presunov natovských vojsk tlačiacich sa bližšie k hraniciam Ruska. Dá sa povedať, že tento ošiaľ postupne vytesňuje z povedomia verejnosti už zovšednievajúcu hrozbu koronavírusovej pandémie. Pozrime sa však hlbšie na príčinné súvislosti rozpútania tejto propagandistickej kampane. Na čo je užitočná a komu poslúži? Nemám záujem zľahčovať situáciu na Ukrajine, ktorú masmédiá dramatizujú natoľko, že sa zdá, akoby do prepuknutia otvorenej svetovej vojny zostávalo už len pár dní. Som presvedčený, že sa to nestane. Kyjevom ovládaná časť Ukrajiny na vojnu pripravená nie je a už vôbec nie je pripravené jej vojsko. Nemajú moderné pozemné zbraňové systémy, ani muníciu k nim. Chýba im výkonná vzdušná podpora postavená aspoň na skúsenostiach z arménsko-azerbajdžanskej vojny. To, čo predvádza prezident Zelenský s podporou Washingtonu a Bruselu a kyjevskí nešťastníci okolo neho, len dokazuje, že nerozumejú politike a už vôbec modernej vojne. Chystajú sa viesť ju spôsobom z čias druhej svetovej, alebo proti Saddámovi Husajnovi v Iraku. Vôbec sa nepoučili z arménsko-azerbajdžanskej vojny a neberú do úvahy technologický skok, ktorý vo vojenstve prebehol po rusko-gruzínskom konflikte roku 2008. Chýbajú im aj pohonné hmoty, bez ktorých sa dnešná vojna nezaobíde. Budú radi, ak im nafta vystačí aspoň na jarné poľnohospodárske práce, a to nehovorím o zbere úrody. Aj vojaci musia jesť. Vojna, na ktorú sú propagačne, ale nie fakticky chystaní Zelenského vojaci, by netrvala nejakých päť dní ako menšie vojenské cvičenie, a veru ani mesiac. Rozhodne by sa pretiahla na dlhší čas a veľmi ľahko sa stane, že Kyjev namiesto víťazstva príde o ďalšie územie, ak sa vôbec celkom nezosype. Kyjevská časť pôvodnej Ukrajiny nie je jednotná. Keď Zelenským vyvolávaná propagandistická kampaň presiahne úroveň provokačných akcií, usudzujem, že bude od moci odstránená celá jeho kamarila. Som presvedčený, že o osude Ukrajiny nebudú rozhodovať dnešní kyjevskí vládcovia. Samozrejme, ináč chápe situáciu propagandistický publicista, ináč zaujatý intelektuál či politik a ináč vojak.



Chaos v štáte


Celá táto propagačná kampaň je namierená hlavne proti Rusku a tiež pekne prekrýva chaos v našom vlastnom štáte, ktorý sa pod pokračujúcou taktovkou rekonštruovanej vlády pomaličky, ale isto rozkladá. Je nielen pokusným poľom Bruselu či Washingtonu, ale stáva sa aj koristným územím pre Budapešť. Aby som nebol príliš abstraktný, ponúkam na porovnanie upravený výstrižok zo známeho Plánu Barbarossa, ktorý bol základným dokumentom prípravy hitlerovského Nemecka na vojnu proti Sovietskemu zväzu (ZSSR). Nástupníckym štátom ZSSR je dnešné, výrazne oklieštené Rusko, vystavené sankciám USA podporou prinajmenšom „celej“ EÚ.

Z takýchto východiskových čiar zaútočil Hitler so svojimi spojencami:

Dávam toto porovnanie zámerne, pretože NATO sa dnes otvorene hlási k politike, ktorá označuje Rusko za jedeného zo svojich najväčších nepriateľov na celom svete. Americký prezident Biden označil Rusko za väčšiu hrozbu než ekonomický gigant Čína. Navyše, prezidenta Putina negramotne označil za zabijaka, čím domácej ruskej politickej opozícii priamo podstrčil, ako majú postupovať. Veď každý zákon stavia zabijakov do pozície trestuhodných zločincov.

Popri tom všetkom si pripomeňme niečo z Washingtonskej zmluvy podpísanej 4. apríla 1949, ktorá je zakladajúcim dokumentom NATO: Článok 1:Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte OSN, urovnávať všetky medzinárodné spory, v ktorých môžu byť zúčastnené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi OSN.


Agresia skrytá za propagandu


Pýtam sa, či to dnešné NATO je ešte tým, čím bolo pri zakladaní. Povie mi nejaký rozumne uvažujúci človek, akým právom, ak nie agresiou skrytou za propagandu, môže „napravovať“ stav na Ukrajine Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, ale aj ostatní natovci spolu s USA?

Toľko k porovnávaným pozíciám. Len musím ešte poznamenať, že situácia sa oproti roku 1941 dramaticky zmenila pre útočníka i obrancu. Je všeobecne známe, že samotné USA majú k dispozícii kvalitné pozemné, letecké, námorné nosiče moderných jadrových zbraní (JZ). Sú schopné zasiahnuť ktorúkoľvek lokalitu v Rusku s presnosťou do 90 metrov. To je pri použití JZ odchýlka zanedbateľná. Pričom ich vlastné územie, ak vezmeme do úvahy možnosti základní PRO aspoň v Poľsku a Rumunsku, tak aj územie EÚ má chrániť viac-menej účinná protiraketová obrana (PRO). Rusi však nijakovsky nezaostávajú. Skôr naopak. Časy jeľcinovského bačovania sa už minuli. Putinovské Rusko povstáva z napáchanej lotroviny a bráni záujmy svojich národov. Navyše, má aj čím. Jeho politici pochopili, aká pohroma hrozí, ak štátni predstavitelia podľahnú cudzej propagande a podľa nej riadia svoj štát. Mentalita ruského vojaka i jeho výzbroj straší nielen v Pentagóne. Ich nosiče JZ sú schopné prekonať PRO pri údere na ľubovoľné objekty. Početnosť ich najmodernejších zbraňových systémov síce nie je zdrvujúca, ale už je dostatočná na to, aby vyradila USA z vedenia vojny a odradila ich nielen od jadrového úderu proti Rusku. Nezabúdajme na ruskú jadrovú doktrínu, ktorá hlása použitie JZ aj pri ohrození existencie Ruska. Nezabúdajme ani na otvorené, aj keď nenápadne vyslovené varovania Putina: „Načo je nám svet, v ktorom nebude Rusko.“ „Keď sa nezvratne schyľuje k bitke, je lepšie udrieť prvý.“

Moskva pod tlakom

Vojenským stratégom ponúkané pravidlo od čínskeho majstra Sun Tse nabáda viesť vojnu na cudzom území. Je to lacnejšie a výnosnejšie. Jeho teória je však v podmienkach použitia JZ s dosahom po celej zemeguli použiteľná len asymetricky. Inak je neuskutočniteľná bez nepreniknuteľnej PRO a taká zatiaľ neexistuje. To v USA aj celom NATO vedia dobre. Preto sa v dnešnej situácii môžu spoliehať len na zlyhanie ruského systému zvnútra, teda na zradu. Potrebujú odstrániť či aspoň paralyzovať nositeľov emancipačných snáh Ruska. Snažia sa tlačiť na jeľcinovských oligarchov. Preto tie vytrvalé sankcie, ale aj konfrontačné vzťahy s Ukrajinou. Potrebujú štátne vedenie Ruska dostať do takej časovej tiesne, aby sa otupil ich úsudok. Ak putinovci podľahnú tlaku, tak padne sila Ruska aj reálnosť jeho veľmocenských ambícií. Či sa to niekomu páči alebo nie, fakt je, že liberálne orientovaná opozícia v Rusku je široko rozprestretá v celom štátnom aparáte vrátane silových zložiek. Lenže dnes už nie je taká odhodlaná na zradu ako prv a jej možnosti sa časom ešte zmenšujú. Už aj potenciálni zradcovia poznajú vývoj vzťahov k sebe. Vedia, že zo zradcu pred zradou je obletovaná persóna. Po zrade sa stáva sluhom a napokon je z neho otravná príťaž, čím je odsúdený na likvidáciu. Takto skončiť nechcú a hľadajú cesty, ako von zo sietí, do ktorých sa zaplietli.



Vypočítavosť agresora


Napriek tomu, že sa USA na čele NATO snažia dostať do područia ruské zdroje i jeho suverénnu politiku a potlačiť veľmocenské ambície, aj keď sa chvália hodnotami z tabuľky, vojensky váhajú. Je to vari dôkaz mierumilovnosti? Vôbec nie. To je len vypočítavosť agresora. To, čo im bráni v naplnení vojenskej hrozby, je rešpekt pred kvalitami ruských zbraňových systémov ukázaných v sýrskej vojne, demonštračnými streľbami nosičov JZ, praktickými ukážkami hyperzvukových striel či prvkov elektronického boja. Obavy vyvoláva aj neznalosť toho, čo všetko si Rusko, okrem zmieneného, ešte na nich pripravilo. Pôvodne sa USA cítili natoľko silné, že v roku 2000 jednostranne vypovedali zmluvu o PRO. K dnešku sa situácia natoľko zmenila, že v podstate ani tak nezáleží na tom, koľko má kto JZ, ale či je spôsobilý dopraviť ich na cieľ. V Pentagóne odrazu zistili, že nie sú schopní zabrániť ruskému odvetnému úderu a napriek svojej PRO svoje územie pred ruskými JZ neochránia. Aj hrubý pomer vojenských síl vyznieva na neprospech ruskej agresívnosti.

Výsledok analýzy faktov

Neviem, čo generálne štáby armád štátov v područí Pentagónu považujú za agresivitu, ale kritizované ruské vojská sú rozmiestnené na ruskom území, na rozdiel od natovských vojsk sústreďovaných v Pobaltí a pod rôznymi zmienkami na Ukrajine či v Čiernom mori. Napriek vojnovej rétorike Zelenského i aktivít vojsk NATO dospievam k názoru, že hrozba svetovou vojnou na riešenie vnútorných ukrajinských problémov nebude realizovaná. Aj keď je pravda, že vzájomné zabíjanie sa Rusov s Ukrajincami by americkej politike prospelo, lebo ovládnutím ruských zdrojov by dočasne vyriešili svoje problémy. Zdalo by sa síce, že ešte krok a začne sa vojna, ale vojenské opatrenia v celom NATO majú len podržať propagandu na vyvolanie aktivity ruskej opozície. Či je v Pobaltí sústredených 2-tisíc alebo 120-tisíc natovcov, nie je podstatné. Ani jedno, ani druhé číslo nie je dostatočné na prípravu vojny a už vôbec nie na porážku Ruskej federácie. Mohli by však úspešne plniť policajné úlohy na reguláciu nepokojov, ak by sa v Rusku uskutočnil úspešný násilný akt proti existujúcej vláde. Toto tvrdenie sa dá ľahko jedným označiť za konšpiračné, druhým zas za podivný výsledok analýzy faktov. Nejdem nikoho presviedčať, ale osobne neverím, že politici osprosteli natoľko, aby rozpútali jadrovú vojnu. Aj keby ju vyhrali, tak stratia územné zdroje, o ktoré by sa usilovali. Také je moje poznanie, z ktorého vychádza tvrdenie, že občianska vojna na Ukrajine neprerastie do svetovej vojny. Aká však bude skutočná prax, to nám povie budúcnosť, nesená veľmocenskými politikmi. Len dúfam, že ľudská chtivosť politikov, mimochodom, na Slovensku si ich zatiaľ vyberajú občania, je podstatne slabšia ako racionálny um a vedomie zodpovednosti.

Generálmajor v.v. Emil Vestenický je podpredsedom politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk

(Článok pôvodne vyšiel v Extra plus č. 5/2021, www.extraplus.sk)



 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský