steps to make professional websites
POLITIKA BEZ ČÍTANIA KNÍH
TEXT: ŠTEFAN GOMBÍK FOTO: EXTRA PLUS

Štefan Gombík: Mladá generácia v 21. storočí získava vedomosti prevažne už len z informačných technológií.

V čase prudko sa rozvíjajúceho vedecko-technického pokroku majú knihy svoje trvalé miesto v živote človeka a celej spoločnosti. Práve ony boli po celé stáročia bohatým zdrojom vedomostí, poučenia i zábavy. Ani posledná dekáda 20. storočia a prvé dekády 21. storočia nepriniesli žiadny objavný fenomén, ktorý by ich natrvalo nahradil ako základný prostriedok uchovávania a rozširovania vedomostí. Knihy v Gutenbergovej podobe plnia tieto funkcie už niekoľko storočí a je zjavné, že i na začiatku tretieho tisícročia majú svoju nenahraditeľnú pozíciu. Knihy boli, sú a s určitosťou stále budú používané ako nástroj ovplyvňovania vedomia jednotlivca, sociálnych skupín a vrstiev každej novovznikajúcej spoločensko-ekonomickej formácie. Sú studnicou duševného bohatstva národa, zdrojom poznatkov o jeho vývoji, o dosiahnutej úrovni vedomostí v danej dobe, ale tiež základným prostriedkom na ich ďalšie šírenie a zabezpečenie duševného rastu každej generácie národa.

Tvorba, výroba a predaj kníh a ich používanie sú priamo merateľné veličiny za určité časové obdobie a poskytujú informáciu o množstve a skladbe vydaných a predaných kníh v členení na jednotlivé tematické skupiny, o ekonomike ich vydávania a distribúcie. Obsahová stránka kníh sa premieta do vedomia jednotlivcov, sociálnych skupín a spoločnosti, do kvalifikačnej úrovne jednotlivcov, skupín, podnikateľských subjektov a nepriamo sa v čase premieta do ukazovateľov rozvoja ekonomiky každého štátu.

Autori v nemilosti

Po roku 1990 boli mnohé autorské kolektívy a jednotliví autori v nemilosti z dôvodu, že napísali knihu pred rokom 1990, čo sa nehodilo do „témy doby“. Z tohto dôvodu zanikli rôzne autorské kolektívy encyklopédií, titulov v oblasti medicíny, fyziky, chémie, strojárstva, stavebníctva a iných dôležitých odborov. Nový autor alebo kolektív autorov sa profiluje pomerne dlhý čas, a, samozrejme, je dôležité počkať i na prijatie odbornou verejnosťou. V tejto súvislosti uvediem príklad titulu Strojnícke tabuľky, vydaného pred rokom 1990. Po tomto míľniku sa kniha vypredala, v novodobých podmienkach však autor nedokázal zvládnuť výzvy vývoja trhu, a tak nové tabuľky na knižnom trhu významne chýbali.

Nedá mi v tomto kontexte nespomenúť priekopnícke vydavateľstvo Sprint vfra, ktorému v roku 1990 vdýchol dušu nesmierne vzácny a na tú dobu odvážny Ing. Ladislav Ondriš, ktorý v roku 1990 naštartoval neľahkú cestu vydávania odbornej literatúry v tematických skupinách ako ekonómia, právo a ďalšie, ktorá bola v tom období nedostatková. Ladislavovi Ondrišovi sa vtedy ako jedinému podarilo osloviť naslovovzatých odborníkov, mnohé výrazné osobnosti odborných kruhov spoločnosti, zoskupiť ich a vytvoriť tak početný kolektív autorov, ktorý potom obohatil trh doslova skvostmi v tejto tematike. Významné boli tituly ako Veľká ekonomická encyklopédia aj s jazykovými ekvivalentmi, Zákonník práce, Európska únia, Pracovné právo a nespočetné množstvo iných, ktoré slúžili aj ako učebnice pre študentov Ekonomickej univerzity a boli vyhľadávané aj širokou obcou čitateľov iných odborov. Tieto tituly sa veľmi úspešne predávali, nemali konkurenciu na knižnom trhu.




Leví podiel na trhu


Na lepšiu ilustráciu sme vykonali analýzu fungovania knižného trhu do roku 1990 a v nasledujúcom období – v podmienkach „trhovej“ ekonomiky. Vývoj po roku 1990 nie je možné hodnotiť bez porovnania so staršími údajmi. Priemerná cena knihy 8,92 eura v roku 2018, uvedená v tabuľke, sa môže zdať nízka. Skutočnosť je však odlišná, pretože ak vezmeme do úvahy okrem cien v predajniach aj ceny kníh v internetových obchodoch, priemerná cena (z väčšieho súboru kníh) je vyššia. My však musíme vychádzať z oficiálnych údajov zverejnených ministerstvom kultúry (ďalej v texte MK SR). Štatistika za rok 2019 a 2020 nie je k dispozícii, ale je veľký predpoklad, že stav je ešte horší a svoj podiel má na tom určite aj pandémia. Ak sa hlbšie zamyslíme nad uvedenou štatistikou, musíme konštatovať, že o pozitívnom vývoji sa hovoriť nedá.

V Správe o knižnom trhu za rok 2018 vydanej MK SR sa uvádza 1 659 vydavateľstiev, pričom v tom čísle sú tiež vydavatelia, ktorí vydali jednu publikáciu za rok, pričom sa nedá zistiť, v akej tematickej skupine, či a kam bola distribuovaná. Vychádza sa zo skutočnosti, že požiadali Maticu slovenskú o pridelenie ISBN a tým sa stali vydavateľmi. V správe sa tiež uvádza, že na Slovensku existuje 300 predajní. Tento počet je nereálny, ale s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňa i predaj v knižniciach, ďalej predaj ako doplnkový sortiment v PNS, papiernictvách, hračkárstvach a iných. Tento spôsob je tiež cesta, ako dostať knihy k čitateľovi, i keď tržby sú mnohokrát mizivé a sortiment obmedzený.

Maloobchodný obrat z predaja kníh v roku 2018 dosiahol výšku 110 mil. eur a z toho má Panta Rhei, s. r. o., 41,7-percentný podiel, pričom realizuje predaj v 59 kamenných kníhkupectvách a jednom internetovom kníhkupectve s týmto rozmiestnením v SR: Bratislava 13 predajní, Nitra, Trnava, Trenčín, Žilina a Prešov po 3, Košice, Nové Zámky a Prievidza po 2, to je spolu 34 kníhkupectiev a v ostatných mestách ako Čadca, Brezno, Liptovský Mikuláš, Humenné, Malacky, Martin, Michalovce, Pezinok, Piešťany, Poprad, Ružomberok, Senica, Skalica, Spišská Nová Ves, Vranov nad Topľou a Zvolen po 1 kníhkupectve (spolu ďalších 16) a ďalších 9 kníhkupectiev v mestách, v ktorých je buď prevaha, alebo menej než polovica občanov maďarskej národnosti, plus jedno dosť úspešné internetové kníhkupectvo. Táto sieť predajní Panta Rhei má veľkú vypovedaciu schopnosť, ak si ich reálne zakreslíme na mape SR. Na vážne zamyslenie je, v čom spočíva úspech tejto spoločnosti a jej predajní, keď majú leví podiel na trhu s knihami.



Obľuba klasických predajní


Za zmienku stojí napríklad aj Martinus, s. r. o., ktorý má 14 kníhkupectiev (podiel na trhu nie je známy), ďalej Knihy pre každého, s. r. o., 11 kníhkupectiev (podiel na trhu tiež nie je známy). Ostatní majú po jednom až troch kníhkupectvách. Osobitné postavenie medzi predajcami kníh na Slovensku zaujíma Artforum, s. r. o., s počtom sedem kníhkupectiev a vybraným sortimentom.

Pred niekoľkými rokmi skončilo činnosť Knižné centrum Žilina, s. r. o. (vydavateľ a predajca), ktoré malo v rámci SR asi 34 kníhkupectiev, tiež Modul, s. r. o., ktorý mal 25 kníhkupectiev, z ktorých skoro všetky skončili svoju činnosť z ekonomických dôvodov.

Internetové kníhkupectvá posilnili svoje postavenie na trhu a odhaduje sa, že majú 20-percentný podiel na celkovom obrate maloobchodného predaja. Veľká časť zákazníkov však uprednostňuje klasické predajne, kde má možnosť si vyberanú knihu prezrieť.

Pozorujeme stagnáciu i pri predaji e-kníh a digitálnych audiokníh, pričom ich distribuujú cca tri kníhkupectvá. Predaj v rámci SR je asi za 1,1 – 1,5 mil. eur, čo predstavuje 1 – 1,2 percenta z celkového obratu predaja kníh na Slovensku v roku 2018. Rovnaká situácia je i v západnej Európe vo vyspelých ekonomikách, pretože klasická podoba knihy poskytuje čitateľovi akýsi príjemný, osobný pocit, mnohí máme ku knihám až citový vzťah. Túto skutočnosť potvrdili aj čitatelia vo všetkých vyspelých štátoch.

Luxusný tovar

Štátna podpora literatúry je priama finančná podpora tvorby, vydávania, prezentácie a propagácie literatúry za použitia vyčlenených prostriedkov MK SR. Podporuje sa pôvodná literatúra a zachovávajú sa najvýznamnejšie diela pôvodnej slovenskej a prekladovej literatúry. MK SR tak ročne podporuje cca 200 knižných publikácií sumou 2,6 mil. eur vrátane propagácie, výstav a iných aktivít spojených s touto činnosťou. Je to veľmi malá suma v porovnaní s inými štátmi Európy. Vyspelé západné štáty prijali už v dávnejšej minulosti opatrenia na ochranu národnej knižnej a vôbec knižnej kultúry pred agresívnymi štátmi a svetovými vydavateľmi.

V postupujúcom čase od roku 1990 síce rástol počet vydaných titulov kníh, dnes sa však nedá povedať nič o obsahu a kvalite alebo vplyve na čitateľa. Prudko klesal počet výtlačkov a ak do roku 1990 bol priemer 9 600 kusov na titul, mnohé tituly vyšli v počte až 20-, 30- či 40-tisíc výtlačkov. V porovnaní s rokom 1989 klesol priemerný počet výtlačkov na jeden titul o 82,8 percenta! Priemerná cena kníh narástla o 91,5 percenta. Celkovo takým tempom rástli ceny vstupov pri výrobe kníh (papier, tlačiarenské náklady alebo pohonné hmoty). Rovnakým a vyšším tempom rástli ceny ostatných výrobkov (hlavne potravín), služieb, nájomného a pod. Priemerné mzdy však takým tempom nerástli, občan teda musí zvažovať, za aký tovar a služby vydá finančné prostriedky, čo musí kúpiť v obmedzenom množstve a čo vôbec nekúpi. Knihy sa stali tým tovarom, na ktorý boli a sú doteraz používané finančné prostriedky obyvateľov asi až v poslednom rade. Majme na pamäti, že minimálne 30 percent zamestnancov v rámci Slovenska pracuje za minimálnu mzdu. Títo obyvatelia musia ešte dôkladnejšie uvažovať, ako a na čo použiť zarobené financie. Rovnaká situácia je u dôchodcov a je predpoklad, že tak 15 až 20 percent z dôchodku dáva jeden dôchodca na nedoplatok na lieky. Táto časť obyvateľstva si do roku 1990 mohla dovoliť kupovať knihy, dnes sú však pre ňu luxusným tovarom.

Pod správou obcí

Počet verejných knižníc ako zdroja kníh pre obyvateľov a najmä skupiny s minimálnou mzdou, mladých ľudí splácajúcich úvery na bývanie a dôchodcov klesol o 46,5 percenta, znížil sa počet knižničných jednotiek, prudko poklesol počet používateľov a ešte viac poklesol počet výpožičiek. Aké sú príčiny? Verejné knižnice prešli pod správu obcí. Tie sa postupne dostali do stavu, že ich rozpočet bol finančne nedostatočný, a preto sa znižovali i finančné prostriedky pre knižnice na nákup nových titulov. Následne prudko klesal počet knižničných jednotiek. Verejné knižnice nemôžu ponúknuť menej solventným skupinám obyvateľstva možnosť požičať si knihu za minimálny poplatok v porovnaní s cenou knihy na trhu.

Teraz sa trochu pozrime na časť obyvateľstva v SR.

Občania narodení v roku 1980 mali v roku 1990 len desať rokov (menila sa spoločensko-ekonomická formácia), a teda ich vzdelanie, názory a ostatné vlastnosti utváralo už nové zriadenie. Títo obyvatelia mali v roku 2020 už 40 rokov, a teda sa stali strednou a najproduktívnejšou populáciou.

Narodení v roku 1990 sú dnes 30-roční občania a ich už po všetkých stránkach formovalo nové zriadenie, dokonca ich stihli i zmeny v školstve, keď každý nový minister školstva chcel priniesť niečo „nové“, avšak nie vždy pochádzal z prostredia školstva a celý svoj zámer zmien v školstve nestihol dokončiť, pretože priemerná životnosť nového ministra vo funkcii bola maximálne 2,5 roka.

Narodení v roku 2000 sú už 20-roční dospelí občania, na ktorých okrem už uvedeného pôsobili i ďalšie nástrahy vo forme počítačov so sociálnymi sieťami, mobilných telefónov a iných elektronických prostriedkov.

Vplyv bezbrehého liberalizmu

Koľko je to generácií mladých a relatívne mladých občanov Slovenska a akú časť obyvateľstva predstavujú? Koľko z nich odišlo do zahraničia? S koľkými a s akými knihami vyrástli a dospeli? Určite vyrástli s elektronickými prostriedkami a ponúkanými sociálnymi sieťami ako najrozšírenejšími prostriedkami komunikácie a získavania informácií. Treba si uvedomiť, čo všetko ponúkajú tieto siete a na akej úrovni sú informácie na nich. Je dosť reálny odhad, že mobilní operátori, prevádzkovatelia internetu a sociálnych sietí pritiahli mladých ľudí, ktorí vrátane svojich rodičov a starých rodičov vydávajú každoročne za tieto „radosti“ viac ako jednu miliardu eur, čo je desaťnásobok výšky maloobchodného predaja kníh na Slovensku. To je alarmujúce! Trhová ekonomika, bezbrehý liberalizmus a ostatné, čo preniklo do vedomia mladých ľudí a občanov Slovenska, vykonávajú svoje dielo. To všetko bolo a je robené s určitým zámerom a, žiaľ, darí sa to.

Určite existujú jednotlivci a skupiny mladých ľudí, ktorí robia maximum pre získavanie poznatkov, rozširovanie vedomostí. Spýtajme sa však, aká časť z nich zostáva na Slovensku. Koľko generácií od roku 1980 dovŕšilo vek dospelosti, dostalo sa do stredného veku a bolo formovaných po všetkých stránkach v novodobých podmienkach? Namieste je otázka – A čo ich deti? Tie vyrastajú s knihou v ruke? Tiež túžia po prostriedkoch ako mobil, počítač, tablet a sociálne siete. Všetky tieto prostriedky sú „výdobytkom“ doby za posledných 30 rokov a ich vplyv na občanov je čitateľný z uvádzaných štatistických údajov. Aj tí, ktorí boli od roku 1990 až doteraz vo funkciách, či už ako predsedovia a podpredsedovia vlády, ministri, ich námestníci, primátori a starostovia, vyrástli s knihami v rukách, získali vedomosti v prvom rade z nich. To je skupina ľudí, ktorí mali vtedy konať, a tí, ktorí sú teraz vo funkciách, môžu začať robiť niečo na nápravu. Tento stav sa v čase nepriamo prejaví v ekonomike štátu a priamo v iných oblastiach života spoločnosti.

Nuž, quo vadis, knižná kultúra naša? Natíska sa skôr skeptická odpoveď... Vráťme knihám naše deti!

Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN)


(Článok pôvodne vyšiel v Extra plus č. 7/2021, www.extraplus.sk)


 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský