steps to make professional websites
ZMENA ÚSTAVY NA POČKANIE 
TEXT: LENKA MAYEROVÁ FOTO: JANA BIROŠOVÁ

Ján Cuper: PSN by mohla byť integrujúcim tmelom pre Slovensko, pretože má sociálny, ekonomický program, kresťanský rozmer, postavený na filozofii zabezpečenia sociálnych práv pracujúcich ľudí s vierou v morálne hodnoty a prirodzené právo

Patrí medzi politikov, ktorí nevlastnia televízor, noviny číta cez internet, a to vždy len večer, maximálne hodinu. Považuje sa za umierneného konzervatívca a v tomto zmysle funguje aj jeho rodina. Uznáva anglickú kráľovnú, pretože morálne reprezentuje štát navonok i dovnútra, na rozdiel od súčasného prezidenta Andreja Kisku, ktorý dehonestuje vlastný štát navonok i dovnútra. Aktívne ovláda ruský a anglický jazyk, pasívne nemecký a latinský jazyk. Hovorí, že národnostné menšiny žijúce na území SR by z úcty k štátu mali ovládať slovenský jazyk. Celý život sa venuje teórii štátu, ústavnému právu, teórii práva a sociológii práva. Stál pri zrode Slovenskej republiky. Je spolutvorcom Ústavy SR a výroku preambuly Ústavy SR „My národ slovenský“. Politická strana Práca slovenského národa (PSN) ho považuje za odborníka na ústavné právo a Ústavu SR. PSN má ako jediná vo svojom programe ukotvenú územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR, ktorú vždy on zastával počas dlhoročného pôsobenia v NR SR. V ostatných dňoch PSN ostala znepokojená vyhlásením predsedu strany Maďarské fórum Zsolta Simona v súvislosti so zmenou preambuly Ústavy SR „My národ slovenský“ na „občania slovenskí“, a preto ho prostredníctvom Extra plus vyzvala na zhodnotenie možného vývoja v SR. Ján Cuper.

Zsolt Simon navrhuje zmeniť preambulu Ústavy SR „My národ slovenský“ na občania slovenskí. Je na takýto zásah do základného dokumentu štátu dôvod?

Preambula ústavy tvorí základ tohto dokumentu. Ona určuje ideové východiská štátnosti. Preambula predstavuje tú časť ústavy, ktorá ešte neobsahuje zákonné ustanovenia, spolu s ustanoveniami o štátnych symboloch a o povinnosti občanov brániť vlasť, skôr oslovuje emócie ľudí, ich kolektívnu pamäť a sny než ich racionálne, organizačné a právne cítenie. Má charakter deklarácie. Usiluje sa vyjadriť svetonázor zakladajúcich elít, ich zmysel pre národnú históriu a budúcnosť a ich záväzok voči takým princípom, ako je demokracia, sloboda, rovnosť, kapitalizmus, socializmus, islam, sociálna spravodlivosť alebo systém deľby moci. V tomto zmysle je koncipovaná aj preambula Ústavy SR. Prikláňame sa k tým názorom, ktoré hovoria o tom, že historicko-ideový základ slovenskej ústavnej tradície má bližšie k cyrilometodskej tradícii a nemá tzv. uhorskú identitu, vychádzajúcu z tzv. Natio Hungarica, ale slovenskú, vychádzajúcu z Natio Slavica. V tomto zmysle je naša preambula tradičná, čiže konzervatívna s liberálnymi prvkami a konzervatívnejšia je maďarská; jej základ tvorí idea, ktorú si privlastnili Maďari.

K preambule zároveň patrí sebaurčovacie právo, ktoré vychádza z idey Američanov...

Pôvodná idea sebaurčenia vznikla už vo Veľkej francúzskej revolúcii. Wilson sa k nej vrátil už koncom 19. storočia a v polovici 20. storočia sa stala základnou myšlienkou dekolonizácie na pôde OSN. V rámci sebaurčenia si národ môže zvoliť svoj politický štatút, čo znamená, či chce žiť s iným národom na základe zmluvy, alebo či bude mať vlastný štát, vlastnú ekonomiku, sociálny systém, jazyk, kultúru a územie. Toto bolo pre naše účely vyhovujúce. Rozdelenie Česko-Slovenska sme na rozdiel od iných štátov zvládli nevojenským a nekrvavým spôsobom, a to vďaka tomu, že sme pristúpili k rozdeleniu na základe sukcesie – čo v rovine medzinárodného práva znamená vstúpenie do práv právneho predchodcu, pretože išlo o zmluvy, ktoré sa dotýkajú hraničných režimov a územia následníckeho štátu. Preto pri politických rokovaniach s Václavom Klausom zdôrazňoval Vladimír Mečiar túto myšlienku, že sa nesmie dopustiť secesia – vystúpenie, pretože Česi by tak získali federálny, ale aj vlastný štát. Zsolt Simon tvrdí, že tam nie je občiansky princíp, čo nie je pravda, pretože v ďalších častiach preambuly je napísané, že to nie je len štát slovenského národa. V tej úvodnej vete je povedané jasne, že štátotvornú vôľu v rámci sebaurčovacieho práva môže prejaviť len národ. Či sa to Zsoltovi Simonovi páči alebo nie, slovenský národ tu žil od veľkomoravských čias. Iná možnosť tu nebola, ako do preambuly napísať, že je to národ slovenský. V ďalších častiach sa jasne spomína, že ide o štát, na ktorého území žijú aj občania národnostných menšín.

Čo tým podľa vás Maďarské fórum sleduje?

Zsoltovi Simonovi ide o autonómiu, ktorá znamená ovládanie tretiny Slovenska, a v príhodnej chvíli budú chcieť odtrhnúť územie, pretože sa tu nestavajú len politické mosty, ale aj tie cez Dunaj a Ipeľ. Kňazi sa chodia vysväcovať do Vácu alebo Ostrihomu. Svätá cirkev je svojím učením svetová, ale svojimi organizačnými štruktúrami vždy národná a presne tak to hovorí aj OSN, že každý národ má právo na sebaurčenie, že má právo vytvoriť si organizačné štruktúry, a to pochopili tak, že musia byť na území každého štátu. Ak presadzujú občiansky princíp, potom budú musieť začať všetci komunikovať v slovenskom jazyku a bude tu jazyková rovnosť, rešpektovať suverénne právo štátotvorného národa, byť vlastencom a nespievať hymnu cudzieho štátu, nepozývať si na úrovní obcí prezidenta cudzieho štátu bez toho, aby to vedel prezident alebo vláda SR. V Ústave SR je jasne vyjadrený občiansky princíp a chcelo by to trochu úcty od občanov Slovenska maďarskej národnosti. Bohužiaľ, autonomistické snahy dospeli takto ďaleko aj pričinením súčasnej koalície, ktorú stráži Béla Bugár ako staviteľ mostov do obludných rozmerov. Dokonca si už Oszkár Világi (majiteľ Slovnaftu a Mol) dovolil povedať, že on nebude rešpektovať slovenské zákony. Viete si predstaviť, že by to povedal bežný Slovák, veď by ho možno za to aj zavreli. Cieľom Zsolta Simona je autonómia maďarskej menšiny na Slovensku, s ktorou by sa mohlo dať manipulovať v prospech ideí veľkého Uhorska. Spojiť to do veľkého maďarského národa. To sa deje na Podkarpatskej Rusi, v Rumunsku či Srbsku. Slováci by na rozdiel od nich boli ľahkou korisťou vzhľadom na ich najúbohejšie štátotvorné myslenie, a také sme ho mali odjakživa, preto nás vždy ovládali. V tomto zmysle sú Slováci historicky naivní a hlúpi. Ľudská hlúposť je nekonečná, hovorí Einstein. Ja dodávam, že ľudská hlúposť nie je len nekonečná, ale spočíva najmä v neschopnosti zaradiť veci z hľadiska časopriestorových súvislostí. Je individuálna a kolektívna. S tým súvisela aj preambula Ústavy SR – zaradiť súčasnú slovenskú štátnosť do časopriestorových súvislostí. Bohužiaľ, väčšina Slovákov nie je schopná vnímať časopriestorovú existenciu. Na svojom synovi vidím, že ani v škole ich k tomu nevedú, pretože tam vládne bezbrehý liberalizmus a tradícia sa potiera.

Do Ústavy SR od jej vzniku zasiahli politici už sedemnásťkrát. Považujete za štandardné robiť ústavné zmeny na počkanie?

V USA, kde ústavná tradícia platí 240 rokov, boli snahy niekoľkokrát výraznejším spôsobom zasiahnuť do Ústavy USA. Vo filozofickej rovine sa viedli diskusie, či sa živí súčasníci majú riadiť ideálmi mŕtvych (tvorcov ústavy). Nakoniec vždy zvíťazila zdravá filozofická myšlienka, že živí majú ctiť tradície mŕtvych, pretože časopriestorové teórie hovoria jasne, že existuje len minulosť a budúcnosť. Prítomnosť je len nepatrný okamih medzi minulosťou a budúcnosťou. Ústava SR tvorí veľmi dobrý filozofický i právny základ, založený na tradícii, ale živí bezbrehí liberáli sú večne nespokojní s tradičným chápaním slovenskej ústavnosti.

Nie je to nebezpečné?

Samozrejme, že je, pretože ide o účelové zasahovanie do základného dokumentu štátu. Stačí sa pozrieť do Francúzska, kde sa ústava menila počas 19. a 20. storočia podľa zmien režimu, kde prevládala liberálna tradícia a dnes vidíme, kam to Francúzsko doviedlo – k islamizácii. Rozložilo to celú spoločnosť, ako aj politický systém. Na Slovensku sa deje to isté. Každá generácia, ktorá pokračuje v liberálnej slniečkarskej revolúcii, mení Ústavu SR podľa svojich potrieb.

Ktoré zásahy do Ústavy SR považujete za najhrubšie a najvážnejšie?

Posledný, keď si parlament osvojil práva rušiť rozhodnutia prezidenta ohľadom amnestií. Nemôže prísť do NR SR Američanmi vyškolený blázon, takzvaný odborník na ústavné právo, a vymyslenými nezmyslami pod taktovkou hlavného liberálneho kuriča nežnej revolúcie Jána Budaja prinútiť členov parlamentu protiústavne hlasovať. Poslanec Peter Kresák si však neuvedomoval dôsledky bezhraničnej drzosti, proti prirodzeným zákonom, ktoré patria Bohu alebo svetským vladárom a nakoniec zomelú aj jeho. Zdôvodním to tradíciou histórie. V americkej ústave sa nesmie siahať na politický systém. Ten sa za 240 rokov nezmenil. V zásadne bolo prijatých 27 dodatkov, ale tie sa vždy týkali len ľudských práv, ktoré napríklad súviseli s otrokárskymi právami, ale aj právami žien, právami nenarodených detí... Nikto by si nedovolil zasahovať do politického systému USA, v tom je sila akejkoľvek ústavy, aj našej, že sa nemení každý polrok. Na Slovensku to funguje štýlom aký režim, taká zmena ústavy. Ide o čisto politicky účelové zasahovanie, podľa potrieb politických garnitúr, ako efektívnejšie manipulovať s demokraciou. Francúzi si to zdôvodňovali revolučnými potrebami, až sa z tradičného francúzskeho štátu stáva moslimský. Ďalším tvrdým zásahom bola zmena ústavy v súvislosti s priamou voľbou prezidenta. Tretím veľmi vážnym zásahom bolo zrušenie zákazu privatizácie strategických podnikov, čím Slovensko prišlo o značné príjmy do štátneho rozpočtu. Zbavilo sa sliepok znášajúcich zlaté vajcia. Vinou Dzurindovej vlády sme prišli o skutočné bohatstvo štátu. Slovnaft a VSŽ boli giganti, ktorí saturovali štátny rozpočet.

Béla Bugár počas pôsobenia v politike dokázal pre menšiny zabezpečiť školskú i kultúrnu autonómiu prostredníctvom slovenských poslancov Smeru-SD a SNS. Budú časom žiadať aj územnú autonómiu?

Ak bude takáto politická konštelácia, ako je teraz, ešte jedno funkčné obdobie a nedajbože slniečkari z Progresívneho Slovenska prevalcujú nesebavedomý slovenský národ a ten im naivne vysloví vo voľbách dôveru, tak autonómia s najväčšou pravdepodobnosťou bude, pretože v zálohe je SMK, ktoré sa takmer dostalo do EP. Kus po kuse si Béla Bugár napĺňa ciele z Budapešti. Počas pôsobenia Zsolta Simona na ministerstve pôdohospodárstva získali množstvo pozemkov, čo by bol dobrý základ územnej autonómie a teraz za Árpáda Érseka na ministerstve dopravy budú stavať diaľnice smerom na juh Slovenska, ako aj mosty cez Ipeľ a Dunaj do Maďarska.

Na menšinovej politickej scéne sú zaregistrované tri politické strany, ktoré sa zaberajú maďarskou menšinovou politikou. Preferencie každej z nich sú nízke. Myslíte si, že sa dokážu spojiť?

Bude fungovať Čarnogurského harmonika, ako som to kedysi nazval: pred voľbami ju roztiahneme a potom ju spojíme. Nakoniec, aj ich oligarcha má v tejto záležitosti rozhodujúce slovo.

Nedávno ste sa zúčastnili na programovej konferencii PSN, kde sa jej predstavitelia aj s vami zhodli, že dnes sú ohrozené nielen základné atribúty Slovenskej republiky, ale aj jej samotná existencia, čo spôsobuje predajnosť našich popredných politikov a ich zákulisných radcov, uprednostňujúcich osobné záujmy pred štátnymi. Znamená to, že sa štát nachádza v rozklade?

Dalo by sa to tak povedať, nielen štát, ale aj celá občianska spoločnosť. Robí sa to zo strany bratislavskej kaviarne zámerne, sofistikovane a systematicky. Strácame suverenitu, ktorú nám do veľkej miery zobrala EÚ. Pritom ja som za úniu, ale takú, aká bola pred prijatím Maastrichtskej a Lisabonskej zmluvy. Dnes sa všetky možnosti výhrad národných štátov zrušili a vládne eurobyrokracia, presne tak, ako to bolo kedysi v RVHP. EÚ prerozdeľuje značnú časť našich peňazí a od budúceho roka už budeme do rozpočtu EÚ iba prispievať. Je to obrovská mašinéria, zamestnávajúca vyše štyridsaťtisíc úradníkov, ktorých treba živiť, lebo samotná únia nič nevyrába, ale občania jednotlivých štátov vytvárajú hodnoty podložené reálnou prácou. Druhým problémov rozkladu republiky sú záujmy cudzích mocností. A ak k tomu pripočítame maďarské snahy vytvoriť veľké Maďarsko, majúc predĺžené ruky na Slovensku, tak štát sa naozaj nachádza v rozklade. Existencia SR je možná len tak, že bude zachovaná územná integrita a nedotknuteľnosť a rešpektovanie hraníc. Preto PSN rozmýšľa správne, ak navrhuje návrat k členeniu štátu na tri kraje plus Bratislava, tak ako sme to mali po vzniku štátu. Dôležité bude aj rozdelenie okresov. Naša vláda ich vytvorila príliš veľa a možno v tomto smere by bolo dobré prekresliť mapu administratívno-teritoriálneho členenia a znížiť počet okresov, najmä tam, kde nie sú plne funkčné štruktúry.



Ladislav Lysák, Ján Cuper, Jozef A. Lang a Gabriel Čauder na programovej konferencii politickej strany Práca slovenského národa (PSN).



Na spomínanej konferencii PSN ste upozornili, že podľa Ústavy SR všetka moc pochádza od občanov, ale politici si ju prisvojili a odovzdali do zahraničných rúk, čím sa stáva štátodeštrukčná a naša budúcnosť je nimi smerovaná do straty suverenity, zvrchovanosti, nezávislosti a napokon do zániku celého štátu. Stáli ste pri jeho zrode, preto vám nemôže byť ľahostajný osud 26-ročnej republiky. Dá sa tento proces zastaviť?

Som z toho nešťastný a zamýšľam sa nad príčinami tohto stavu. V podstate filozofia terajšej liberálnej kamarily sa snaží o úplné ovládnutie Slovenska, prevládajú v nej individuálne a svetové záujmy. A aký z toho bude mať Slovák úžitok? Individuálne sa budú presadzovať napríklad vo fabrikách. Občanov majitelia fabrík nenechajú vyhladovať ako v Afrike, ale budú pracovať za nízke mzdy. Nastavali dielne a budú špekulovať, ako zvýšiť svoje zisky, presne tak, ako to už začína robiť Volkswagen. Ten na konci roka prepustí tritisíc ľudí, ale tým bratislavským slniečkarom to doprajeme. Slováci prídu po odpracovaní neľahkej zmeny domov a pozerajú televíziu, ktorá im systematicky vymýva mozgy, a prestávajú racionálne uvažovať. Médiá sú v rukách oligarchov (ESET, Penta či J&T), cez ktoré ovládajú ľud, a tak je volebná demokracia na smiech. Slniečkarske deti na námestiach dvíhajú revolučné nálady a cez oligarchistické médiá ovplyvňujú politiku podľa svojich potrieb presne tak, ako to ukázali voľby do EP. Ľud cez voľby nikdy nevládne, štát, sloboda a rovnosť nikdy v takejto konštelácii nemôžu fungovať.

Čím to je, že Slováci v tom nevidia zámery oligarchov?

Buď je to našou bezhraničnou politickou kolektívnou hlúposťou, neprezieravosťou alebo prehnanými ambíciami jednotlivcov. Nakoniec, ukázali to prezidentské voľby a eurovoľby, keď sa liberálna časť politického spektra dokázala zachovať spojenecky v záujme svojich hodnôt. Na národno-kresťanskej strane sa ľudia nedokážu spojiť. Ak by sa boli spojili nielen hodnotovo, ale napríklad aj ekonomicky, tak mohla byť situácia úplne iná. Problém je, že ani jeden kandidát nedokázal obetovať svoje záujmy a ambície v prospech štátnych záujmov. Neboli schopní nijakých politických korektúr, možno aj trochu falošných, ktorých bola schopná zvolená prezidentka. Bezhlavé presadzovanie vystúpenia z EÚ je nereálne vzhľadom na to, že väčšina spoločnosti je zmanipulovaná. Nakoniec, myšlienka reformovať EÚ nie je zlá. EÚ by mala fungovať na základe národných štátov s fungovaním voľného pohybu osôb, kapitálu a tovaru. Jej fungovanie by tak bolo podstatne lacnejšie, lebo by sme neživili tisícky úradníkov. Bola chyba, že kandidáti boli v niektorých oblastiach nezmieriteľní. Planý radikalizmus nikam nevedie, je potrebný umiernený radikalizmus, extrémny radikalizmus nikomu nepomôže. Je neuveriteľné, ako vedia spolu držať liberáli a ako sa vedia postarať o všetkých, ktorí sú na ich strane. V národno-kresťanských kruhoch je situácia žalostná, každý hrá sám na seba, a preto sa liberálne sily dokážu presadiť. Harabinove hlasy sa po čase rozplynú, pretože ho mediálne budú likvidovať a postupne sa stane zabudnutou personou na politickej scéne. Celá generácia politikov z čias zakladania štátu, či je to Čarnogurský, Cuper, Mečiar alebo Bugár, pôjdu do zabudnutia. Postupne prídu nové technológie, až dospejeme do štádia, že Orwellove myšlienky sa stanú reálnymi. Postupne sa staneme kontrolovateľnými, budú nám diktovať, čo máme jesť, ako sa máme umývať a podobne. A mladú generáciu nebudú mať problém podmaniť si, pretože oni už žijú v novej dobe a nezamýšľajú sa nad nástrahami, všetko berú ako samozrejmosť. A potom už bude problém presadiť akúkoľvek konzervatívnu myšlienku. Mladí budú musieť prejsť poznaním i sklamaním, aby precitli.

Vráťme sa úplne na začiatok vzniku štátu, keď vznikla veľmi silná, ideologicky organizovaná skupina, ktorá bola proti vzniku SR, a dodnes z odporu voči republike ťaží nielen ekonomiky, ale aj spoločensky. Tým sa napĺňajú slová predsedu PSN Romana Stopku – štátu nemôže prospievať štátnik, ktorý ho nechcel. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Absolútne súhlasím. Taký štátnik, ktorý štát nechcel, nemôže byť jeho štátnikom, môže byť len miestodržiteľom cudzej štátnej moci, a to si treba uvedomiť. Bratislava bola vždy stavaná ako miestodržiteľské mesto. Nakoniec, títo ľudia by najradšej obnovili Československo, pretože asi vedia, že štát pod miestodržiteľskou vládou dlhodobo fungovať nemôže. To vedeli aj kolonialisti v 18. a 19. storočí, preto sa svet v 20. storočí dekolonizoval. Riešením pre Slovensko je nájsť takých politikov, ktorí neoslovia 0,1 percenta voličov, ale viac ako súčasná prezidentka. Musí prísť taká politická strana s takým lídrom, aby dokázala osloviť väčšinu a získať väčšinový vplyv vo vláde, presadiť zákony v prospech SR. Ak by konzervatívne a konzervatívno-liberálne strany získali aspoň 35 percent, je možné Slovensko zachrániť. Ale ak liberáli získajú viac ako 35 percent, tak budú zostavovať vládu oni a na Slovensku bude ešte horšie. Keď sa dostanú k moci, budú prahnúť po pomste a začnú zatvárať aj tých, ktorí si myslia, že sa im nemôže nič stať.

Do parlamentných volieb je necelých deväť mesiacov a vízie mať slovenskú vládu začínajú byť nočnou morou. Vidíte niekoho, kto dokáže zjednotiť proslovenské sily?

Bolo by rozumné nájsť politický subjekt, ktorý nie je extrémne konzervatívny, akým sú kotlebovci, ani nie extrémne pronárodný, aký môže predstavovať Harabin, ani extrémne liberálny, ako je Truban, Matovič či Sulík. Musí to byť subjekt, ktorý je konzervatívno-liberálny. Myslím si, že politická strana Práca slovenského národa (PSN) by mohla byť integrujúcim tmelom, pretože má sociálny, ekonomický program, ktorý súvisí s prácou, a to bol vždy aj program anglických konzervatívcov. PSN má zároveň aj kresťanský rozmer, ktorý dokáže zjednotiť katolíkov aj evanjelikov. PSN je postavená na filozofii zabezpečenia sociálnych práv, ktoré budú zabezpečovať rast populácie, ochranu rodiny a poctivo pracujúcich ľudí s vierou v morálne hodnoty a prirodzené právo.


(Článok vyšiel v mesačníku Extra plus č. 6/2019, www.extraplus.sk)

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský