potrebuje slovensko armadu
POTREBUJE SLOVENSKO ARMÁDU ?
TEXT: EMIL VESTENICKÝ   FOTO: TASR/Branislav Račko

Neraz sa stretávam s otázkou či štát s počtom obyvateľov, priestorovou rozlohou a ekonomickým významom ako má Slovenská republika, má mať svoju armádu. (Sem tam budem používať aj tento pôvodný názov, keďže je v našej pojmológii tradičný a vzhľadom na existujúce celkové obranné štruktúry v určitých vzťahoch, neraz aj výstižnejší než ozbrojené sily.) Ak áno, tak akú armádu? Otázky bývajú väčšinou kladené v snahe získať poznanie. Niekedy však ľudia kladú podobné otázky aj napriek tomu, že už majú hotový názor, spochybňujúci potrebu armády vôbec a usilujú skôr o škriepku než o diskusiu. Považujem za samozrejmé držať sa stanoviska, že očakávaný výsledok budovania armády by mal odpovedať dobovým podmienkam i očakávanej budúcnosti, národným i štátnym potrebám a rovnako republikovým zdrojom, či možnostiam a prostrediu predpokladaného použitia. Všetko by malo byť však úmerne a fakticky aj naplnené a nielen verbálne vyjadrované a podmieňované.

Nebudem sa zaoberať motívmi konania, ani sledovanými cieľmi autorov kladúcich deštruktívne otázky. Chcem sa len v stručnosti, podeliť o svoj názor na problematiku obranyschopnosti Slovenskej republiky s konštruktívnym, hoci možno aj skeptickým občanom, ktorý bude v konečnom dôsledku hlavným postihnutým kvôli nespôsobilosti a neraz neochoty štátu plniť svoje povinnosti voči nemu. Dostatočne obsiahnuť túto problematiku v existujúcich podmienkach, teda aspoň tak, aby ponúkla viacej odpovedí, než evokuje provokačných otázok a poučujúcich poznámok zo strany neprajníka, by si vyžadovalo obsiahlu publikáciu. Na takúto prácu však máme v republike odpovedajúce inštitúcie. Žiaľ ich predstavitelia sa ozvú kritickým slovom väčšinou až v prípade, keď sú dotknuté ich osobné záujmy. Potom spravidla bývajú kritickí až deštrukčne. Svoj názor zverejňujem aj touto cestou na podnet mnohých svojich priateľov, odborných kolegov i diskusných partnerov.

Podporujem názor ľudí, ktorí sú k potrebe existencie armády intuitívne priaznivo naklonení, lebo chápu súvislosti prebiehajúcich udalostí a hrozbu plynúcu z vojenskej nepripravenosti na ne. Štýl môjho vyjadrovania bude útržkovitý, prechody myšlienok budú skokové. Volím taký spôsob preto, aby som nevytváral zdanie deja a príliš nevťahoval čitateľa do nepríjemností existujúceho stavu. Chcem sa tiež vyhnúť sugestívnemu podávaniu názorov a ponechať čitateľovi voľný priestor na závery jeho vlastného myslenia. Skúsme sa teda najprv aspoň čiastočne pozrieť, ako zvyknú hovorievať hĺbavé mysle, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam kráčame. Teda si pripomeňme v akom stave sme mali armádu v časoch, keď Slovenská republika vznikla a čo predstavujú Ozbrojené sily SR dnes. Na ilustráciu uvediem len orientačné počty niektorých zbraní pozemného vojska a letectva, ktoré sme mali v roku 1993 k dispozícii aj s potrebným množstvom primerane účinnej munície.


Druh, typ zbrane Počet [ks] Druh, typ zbrane Počet [ks] Druh, typ zbrane Počet [ks]
T-72 270 Mi-120 33 Sh-155 16
BVP-1 308 D-30 74 PlDvK-30 206
BVP-2 91 Sh-122 49 MIG-29 18
BPzV 71 RM-122 87 SU-25 12
OT-90 205 Sh-152 135 Mi-24 19

V tabuľke uvedený stav sa k roku 1999 ešte vylepšil. Len početné stavy vojakov klesli z pôvodných 42 000 na cca 36 000. Zámerne nespomínam počty mobilizačných záloh a úroveň ich pripravenosti. Hovorím len o potenciálnej bojovej výkonnosti, ktorou vtedajšia ASR disponovala v určitých kľúčových oblastiach a to za ročné rozpočtové náklady cca 8,7 miliardy Sk. Zámerne vynechávam také dôležité oblasti fungovania obrannej štruktúry ako je hlavná protilietadlová výzbroj a existencia výkonného systému obrany proti vzdušnému útoku a ďalšie, aby pre porovnávajúceho čitateľa nevyzneli výsledky príliš deprimujúco. V ostatných rokoch sme mali na armádu k dispozícii ročne okolo 30 miliárd, vyjadrené v Sk. Pričom aktuálne početné stavy osôb, zbraní a bojovej techniky sú v priemere 3 až 5krát nižšie než pôvodné. Iste nikto nespochybní oprávnenosť otázky, čo za tieto peniaze Ozbrojené sily SR ponúkajú občanom v oblasti obrany proti nepriateľovi z vonkajšej strany hraníc? Ak budeme vychádzať z údajov verejne dostupných na internete a proklamovaných zodpovednými politikmi, tak reálne početné stavy vojakov sú stlačené pod 13000 osôb, počty BVP kolíšu okolo čísla 190, organizačné štruktúry delostrelectva rátajú len s 40 delami kalibru nad 100 mm a verejnosť sa pomaličky, ale isto pripravuje, aby si zvykla, že krídlaté bojové lietadlá sú pre nás "príliš drahé hračky" a bude "ekonomicky nevyhnutné" síce s "ťažkým srdcom", ale vzdať sa ich podobne ako tankov a úderných vrtuľníkov. A to všetko za 30 miliárd bývalých Slovenských korún ročne. Pýtajme sa: Akú bojovú výkonnosť bude predstavovať to, čo zostane po takýchto, takzvaných reorganizáciách? Podľa môjho názoru priliehavejší by bol skôr výraz deštrukčných operáciách? Rozhodne neobstojí argument, že porovnávam neporovnateľné.

Uvedené pôvodné početné stavy neprekračovali, ba ani zďaleka nedosahovali normy určené nám viedenským protokolom a napriek tomu ešte boli znižované. Ten, kto si vo vzájomných vzťahoch vylepšil ich redukciou svoj obranný potenciál, nebola Slovenská republika. Pozrime sa do zrkadla a odpovedzme si: Kto bol nevedomec, táraj, či cudzí sluha? Možno bude aj užitočné spomenúť si, čo všetko sa narozprávalo o horizontoch novodobého vojenstva, nevyhnutnosti modernizácie, obnove životnosti zbraňových systémov, zabezpečovaní prevádzky a opráv bojovej techniky, potrebách, možnostiach a novodobých cieľoch výcviku, zbytočnosti pripravených mobilizačných záloh,... a veľkých nádejach, ktoré pred nami budú stáť ak znížime vraj nadmerné početné stavy ťažkých zbraní. Drastické zníženie síl a prostriedkov bolo vykonané, financie ročne vyčleňované na obranu sa zvýšili viac než trojnásobne, sľubovaná modernizácia zbraní je v nedohľadne a fňukanie o finančnej podvyživenosti armády sa stupňuje a o obranyschopnosti republiky škoda hovoriť. Nezdá sa vám, že z poukazovania na nedostatok finančných prostriedkov sa jednoducho stala paušálna, nespochybňovateľná, mediálne úspešná výhovorka? Nevnucuje sa aj vám myšlienka, že sa tu niekto cieľavedome snaží zbaviť našu armádu vojenskej inteligencie, pripravených vojakov, zbraní a munície, bojovej techniky a dokonca aj peňazí, ich chytráckou distribúciou do oblastí menej významných?

Odporúčam spomenúť si, kto býval autorom týchto a podobných argumentácií. A nerozpakujte sa porovnať si jeho pôvodné výroky s tým, čo hovorí dnes. Každému záujemcovi o realitu odporúčam aj rekapitulovať každoročné skutočné výdaje na ozbrojené sily a porovnať ich s plánovanými. Iste príde na mnohé zaujímavosti sám. Jeho myseľ sa ešte zbystrí ak si všimne, že agresivita v politike narastá, zbraňami sa hrkoce, len my sme stále nezraniteľní a preto nič nepotrebujeme. Podľa môjho pozorovania sa aktivity na organizované znižovanie obranného potenciálu Slovenskej republiky naplno rozbehli od roku 1999 a mali vyslovene politický charakter. Tým chcem povedať, že odborná zodpovednosť vrcholových armádnych predstaviteľov nie je taká významná ako by určité skupiny vonkajšieho manažmentu radi prezentovali. Ich zodpovednosť je deformovaná subordinačným postavením voči politickému vedeniu rezortu a výsledný stav ich postojov je vysvetliteľný núdzovou odbornou reakciou na mieru vytvoreného nátlaku a snahou aspoň ako tak čeliť kopiacim sa problémom. Hlavné úsilie politických vstupov sa prejavilo, bolo a je dodnes smerované na nekompenzované znižovanie zásob zbraní, munície, bojovej techniky a armádnych materiálových zásob. Ak pravda ešte nejaké sú. Zároveň sa buď priamo alebo v následkoch prijímaných opatrení brzdí modernizácia zbraňových systémov a sofistikácia munície. Teda priamych prostriedkov na vedenie bojovej činnosti.

Prechodným, ale nenapraviteľným dôsledkom vyplývajúcim z prijatých rozhodnutí sa rysuje likvidácia vojenskej inteligencie, potláčanie významu a devalvácia vyššieho odborného vzdelania a neefektívne hospodárenie s vyčlenenými finančnými prostriedkami. To všetko postupnými, takmer nebadateľnými krokmi spôsobuje znefunkčňovanie obranného systému, vyhľadávanie, získavanie a vyhodnocovanie nutných informácií pre tvorbu domácich doktrín, aktuálne i perspektívne procesy rozhodovania a plánovania na vojensko-politickej, strategickej, operačnej, ale aj taktickej úrovni. Následkom týchto čudných politických vstupov, pokročila demontáž armádnej spôsobilosti tak ďaleko, že v aktuálnej dobe už len s veľkými ťažkosťami a s mimoriadnym vypätím celospoločenského rozsahu bude možné nastúpiť kurz obnovy a vytvoriť obrannú silu, ktorá jediná bude schopná pôsobiť voči potenciálnemu silovému zahraničnému vstupu, ako odstrašujúci element, prípadne mu úspešne čeliť.

Dnes už má naša vojenská obranná sila skôr virtuálnu než reálnu podobu. Na deštrukcii, či skôr demontáži armádnych spôsobilostí sa podieľali vlastnou, špecifickou metodikou, ale s primeraným dielom zodpovednosti, aj keď s rozdielnou mierou otvorenosti, všetky parlamentné politické strany s výnimkou dvoch. Z nich jedna sa ku koncu svojho pôsobenia v NR SR diskvalifikovala iniciovaním a nakoniec aj presadením likvidácie vojenského súdnictva bez kvalifikovanej kompenzácie, tváriac sa, že nevidí následky, ktoré tento skutok spôsobí. Armáda ako celok je predurčená na plnenie obranných funkcií štátu voči zahraničnému agresorovi a do vnútra štátu má pôsobiť ako nadstranícky, jednotiaci fenomén. Preto žiadna z armádnych inštitúcií, bez ohľadu na pozíciu v hierarchii štruktúr, nemá byť zneužívaná na zvýhodňovanie práve vládnucej politickej strany a používaná ako nástroj medzistraníckeho súperenia. Politická lojálnosť nemá byť uprednostňovaná pred odbornou spôsobilosťou. Opačne orientovaný postup v armádnej personálnej politike povedie ku korupcii, rozpadu charakterov osobností a v konečnom dôsledku výrazne zníži armádnu spôsobilosť plniť zákonom stanovené funkcie a úlohy.

Početne i výkonovo oslabený stav ozbrojených síl, podľa môjho názoru, nie je náhodný. Nemožno ho ani zdôvodniť ako neželaný následok vojensko-politického diletantstva mocou oplývajúcich predstaviteľov politických strán, či ich koalícií. Tvrdím, že je to nevyhnutný dôsledok dlhodobého, cieľavedomého, propagandisticky výdatne podporovaného snaženia dominujúcich politických strán. Dosiahli len to, čo dosiahnuť chceli. Samozrejme, že tvrdenie nie je dôkaz. Preto, ak niekto chce zaujať iné, objektívnejšie stanovisko k dnes existujúcemu stavu ozbrojených síl a posúdiť zodpovednosť za tento stav, významne mu pomôžu odpovede na otázky:

Kto môže mať z takto naorganizovaného stavu prospech?

Aké môžu byť pravdepodobné následky zotrvania v tomto jednostrannom odzbrojovacom trende pre Slovenskú republiku a jej občanov?

Je vôbec ešte možné tento stav zmeniť?


Nuž odpovede na prvé dve otázky nechám na úvahu čitateľa pozorujúceho svetové dianie a k tretej stručne dodávam. Áno, možné to je, ak bude celonárodná podpora, politická vôľa a dostatok času. Domnievať sa však, že je možná iná cesta nápravy než osobný pocit zodpovednosti voliča pri odovzdávaní svojho hlasu vo voľbách do NR SR, je prinajmenšom romantické, ak nie naivné. Ak výsledok volieb do Národnej rady Slovenskej republiky neposkytne taký pomer síl v novovzniknutej koalícii, ktorý presadí záujem na výkonnej obranyschopnosti SR, nič sa nezmení a pád do nenávratna, pod cudziu dominanciu, bude pokračovať, aj keď možno s novšou a vierohodnejšou propagandou pre klamaných. Tam, vo voľbách sa prejavuje miera zodpovednosti každého oprávneného voliča za budúcnosť Slovenskej republiky a žiadne dodatočné krčmové kritiky už premárnenú príležitosť nenahradia.

Ak bude politická vôľa a dostatok času, východiská z podmienene hrozivého a rizikového stavu Ozbrojených síl SR, aj keď sa chodom času príležitosti stále viac tratia, predsa len zatiaľ existujú. Nech čitateľ sám posúdi dnes prebiehajúce udalosti aj 15 ročný vývoj domácich zmien a rozhodne, s emóciami či bez nich, ktoré prognózy i hodnotenia sa mu viac pozdávajú. Ja zastávam názor, že kým bude pretrvávať stav, organizovaného ignorantstva voči odbornosti, zostáva bez zmyslu rozpisovať sa hlbšie. Moje hrubé názory na možnosti sú členené do nasledovných kľúčových bodov, ktoré samozrejme nepovažujem za jediné významné, ani vyčerpávajúce, ale iba zaujímavé pre tento článok:

A) Oblasť vojenského umenia a tvorba doktrín: V zmysle republikových, národných záujmov aktualizovať stav a možné zmeny bezpečnostného prostredia i potrebné výstupy z nich. Pripraviť ozbrojené sily na zabezpečenie výhodných podmienok ukončenia vnúteného konfliktu. Vybudovať adaptabilný systém prevencie a čelenia novodobým hrozbám násilia voči občanom, útokom proti objektom na vlastnom území a agresie voči SR vôbec. Priebežne aktualizovať, zbaviť schematickosti a propagandistického nánosu hodnotenie bezpečnostných rizík, pôsobnosť a zodpovednosť štátnych štruktúr voči reálnym hrozbám a racionalizovať nadnárodné možnosti spolupráce. Sformovať národný systém na vyhodnocovanie čelenie informačným operáciám. Realizovať národnú stratégiu voči existujúcim i perspektívnym hrozbám, ktoré zneužitie informačného prostredia predstavuje. Napĺňať potreby vojenskej stratégie a z nej vychádzajúceho operačného umenia i taktiky podmienenej stredoeurópskym geopolitickým prostredím ako aj aktuálnymi možnosťami domácich i spojeneckých štruktúr. Na zákonnej úrovni pripraviť podmienky na energetickú, potravinovú, informačnú, ekonomickú bezpečnosť SR. Nepomôže nám existencia, ale realizácia plánov

B) Personálne zabezpečenie, vzdelávanie, výchova: Profesionalizáciu ozbrojených síl posudzovať z pozície ekonomickej výhodnosti, odbornej náročnosti obsluhy disponibilných zbraní, zbraňových systémov a technických prostriedkov, ale aj mobilizačného rozvinutia. Formovať v ozbrojených silách vlastenectvo, rozvíjať národnú vojenskú vedu a zachovanie inštitucionálnej pamäti. Posilniť význam odbornosti. Z pozície národnej výhodnosti stabilizovať orientáciu vojenského vzdelávania a personálnej politiky. Presadiť odbornú a akčnú spôsobilosť ako kariérnu podmienku vojenského profesionála bez limít straníckej lojálnosti. Stabilizovať právne normy a na ich základe upevniť miery sociálnych istôt vojenského prostredia.

C) Výzbroj, munícia, bojová technika a materiálne zabezpečenie: Budovať a využívať možnosti domácej kapacity výskumu, vývoja, produkcie a údržby moderných zbraní, munície a bojovej techniky, čím zefektívniť a znížiť náklady na existenciu, výcvik a modernizáciu i mobilizačné rozvinutie. Aj takto si doma zachováme nositeľov technickej kultúry a ešte ušetríme. Presadiť orientáciu na priebežné dopĺňanie ozbrojených síl aktuálne modernou vysoko presnou muníciou, sofistikovanými zbraňovými a výcvikovými systémami, prieskumnou a vyhodnocovacou technikou. Akúkoľvek reorganizáciu ozbrojených síl podmieňovať nevyhnutnosťou cieľového stavu, reálnymi možnosťami disponibilných zdrojov, rastom efektívnosti a možnosťami plnenia stanovených úloh. Zásoby a všetky materiálne prostriedky vytvárané pre OS a obhospodarované nimi hodnotiť vo vzťahu k potrebám zabezpečenia funkčnosti a akcieschopnosti v podmienkach na ktoré sú predurčené. Zabezpečiť komplexné materiálové a energetické potreby moderného prístupu k obrane štátu a bezpečnosti jeho občanov.

D) Výcvik, príprava veliteľov a štábov: Prípravu veliteľov a štábov, základný, odborný i zdokonaľovací výcvik profesionálnych vojakov i potenciálnych záloh vykonávať modernými, technologicky dostupnými prostriedkami a metódami tak, aby cieľové výsledky nekompromisne odpovedali potrebám národných záujmov a záväzkom našej republiky, jej ekonomickým možnostiam, ale aj primerane chránili život i zdravie vojaka v cieľových podmienkach predpokladanej bojovej činnosti v nekompromisnej potrebe zaručenia víťazstva.


Už veliteľov nižších stupňov pripravovať na akčnú samostatnosť a rozvíjať ich schopnosť komplexne posúdiť význam súvislostí medzi im určenou bojovou úlohou a úspešnosťou danej bojovej operácie. Vytvárať technické podmienky a rozvíjať spôsobilosť vzájomnej súčinnosti taktických jednotiek, druhov zbraní, zbraňových systémov ako samozrejmú závislosť úspechu bojovej činnosti. Všetky výcvikové aktivity podmieňovať cieľmi bojovej prípravy. Vo výcviku i prípravách všetkých úrovní rozhodnejšie presadzovať prostriedky virtuálnej reality.

E) Organizačné štruktúry: Tvorbu taktických i vyšších, informačných, prieskumných, bojových i zabezpečovacích štruktúr podmieňovať potrebami obrany SR, jej ekonomickými možnosťami i geopolitickými podmienkami, predpokladanými konfliktnými stavmi a nárokmi zásobovania v nich. Je potrebné nastoliť výkonovo ekvivalentný stav medzi na boj určenými a zabezpečujúcimi zložkami ozbrojených síl. Na zabezpečenie efektívneho vedenia boja je potrebné komplexne zladiť vnútorné štruktúry bojových jednotiek, útvarov či zväzkov a ich úlohy určovať v súlade s technickými možnosťami začlenených zbraňových systémov. Áno, do omrzenia opakujem myšlienky, ktoré pre Slovenskú republiku, ak má byť zachovaná jej existencia, aká taká nezávislosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť našich hraníc, ak máme zostať rešpektovaným štátom v zmysle skutočného obsahu zmienených pojmov, majú hodnotu prírodných zákonov. O vojenské zabezpečenie vlastnej národnej obrany sa s historicky danou samozrejmosťou, stará každý nezávislý štát v Európe. A kdekoľvek inde na svete je dnešný stav ešte presvedčivejší. Môžeme to vidieť napríklad na Nemecku, Francúzsku, ale i Dánsku a Nórsku či Izraeli, alebo na severe Afriky ak nechceme ísť do Ázie. Je nespochybniteľnou, systémovou starosťou zodpovedných štátnikov, aby sa všetci angažovaní snažili vyčlenené prostriedky využívať čo najefektívnejšie a na tejto pravde nič nezmení ani poznámka, žiaľ potvrdená praxou, že hrabivé škrečky sa z času na čas nájdu takmer všade. Občas prepukne škandál aj u nich, ale ten sa spravidla ihneď rieši očistením postihnutých organizačných štruktúr od ľudí, ktorí k nemu dali podnet zneužitím moci. Napodiv, v tomto si príklad zo zahraničia berieme príliš pomaly. U nás sa pomaličky, potichučky uplatňuje iná liečebná metóda na prevalené lotroviny. Za škandalózne zneužitie právomocí zlonosných ľudí netrestať, ale ich premiestniť na iný, možno ešte zodpovednejší post a obviniť, škandálom postihnutú štruktúru. Kam sa nás vždy určití, naši „zodpovední“ predstavitelia snažia nasmerovať vytrvalým znižovaním armádnych spôsobilostí a výkonov? Koho chcú uchrániť pred škodami, ktoré by mohla pri obrane svojho štátu spôsobiť agresorovi dobre pripravená armáda? Aj nad takýmito otázkami by sa mal občan, od ktorého pochádza všetka moc v štáte, aspoň pred voľbami zamýšľať a verejne ich prezentovať.

www.vestenicky.sk

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský