STRÁCAME ZEM POD NOHAMI 
TEXT: JÁN ĎURINÍK FOTO: EXTRA PLUS

Kvalitná orná pôda a pitná voda sú tie najcennejšie zdroje, akými môže národ disponovať. A Slováci majú naozaj veľké šťastie, keďže naša vlasť je obdarená hojnosťou oboch. Nečudo, že cudzinci by radi získali kontrolu nad týmito pokladmi, ktorých hodnota sa bude časom len zvyšovať. Ako sa ukázalo už v mnohých prípadoch, najefektívnejší nástroj na presadzovanie cudzích záujmov vo vzťahu k menším štátom je Európska únia. A tak sa po našej vode stali terčom živého záujmu bruselskej mašinérie aj naše polia. Môže s tým vláda niečo urobiť?

Nátlak Európskej komisie

Slovensko sa pri vstupe do EÚ zaviazalo uviesť legislatívu o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy do súladu so všeobecnými európskymi predpismi. Po uplynutí prechodného obdobia v roku 2014 sa rezort pôdohospodárstva rozhodol pôdu ochrániť aspoň tak, že jej kupujúci musel mať najmenej desaťročný trvalý pobyt na Slovensku a poľnohospodárstvu sa mal venovať minimálne tri predchádzajúce roky. Európska komisia považuje opatrenie za diskriminačné, keďže vo vzťahu k občanom iných štátov EÚ vraj porušuje zásadu voľného pohybu kapitálu a slobodu usadiť sa. Ak sa podmienky nezmenia, EK sa Slovensku vyhráža žalobou. Že nejde o plané hrozby, nám vedia potvrdiť naši južní susedia. Ich snahy ochrániť si pôdu už EK stihla napadnúť žalobou na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Maďarské opatrenia sú pritom omnoho prísnejšie ako tie prijaté u nás počas ministrovania Ľubomíra Jahnátka.

Národný záujem

Náš rezort pôdohospodárstva sa chce opletačkám vyhnúť a chystá sa komisii vyhovieť. „Všetci záujemcovia v EÚ musia mať rovnaké podmienky. Podmienka 10-ročného trvalého pobytu, respektíve sídla záujemcu o pôdu sa vypustí. Ďalšie úpravy v zákone sa budú týkať administratívneho zjednodušenia a zlepšenia prístupu aktívnych poľnohospodárov k pôde,“ vyjadrila sa pre portál Aktuálne.sk Jana Gasperová z tlačového odboru ministerstva. Tento servilný prístup je naozaj tragický, najmä ak vezmeme do úvahy, že na čele rezortu stojí Gabriela Matečná, nominantka Slovenskej národnej strany. Strany, ktorá by – ako vyplýva už z názvu – mala urobiť všetko pre to, aby chránila náš národný záujem. Slováci si po boku s historickými menšinami zaslúžia disponovať zemou, pri ktorej obrane naši predkovia po stáročia krvácali. Ak národ stratí kontrolu nad pôdou, stráca kus kontroly nad vlastnou budúcnosťou. Pritom sa zdá, že tohto sú si aspoň niektorí národniari veľmi dobre vedomí. Napríklad podpredseda SNS Jaroslav Paška v rovnakej súvislosti upozorňoval na situáciu na Ukrajine. „Ukrajina sa stáva obeťou obrovskej rabovačky pôdy,“ písal na straníckom webe už v lete roku 2015. Upozorňoval na praktiky veľkých korporácií skupujúcich ukrajinskú pôdu, čo im bolo umožnené na základe asociačnej dohody s EÚ. Aj na tomto príklade vidíme, ako Brusel zabezpečuje cudzie záujmy nielen v členských štátoch EÚ. Prípad Ukrajiny nám tiež ilustruje, s akou dravosťou sa vrhnú cudzinci na kvalitnú pôdu. Dnes sú v ich rukách obrovské poľnohospodárske oblasti u našich východných susedov a chystajú sa na nich vo veľkom pestovať aj geneticky modifikované plodiny.

Diktát Bruselu

Je preto nevyhnutné, aby sme sa poučili z chýb iných a našu pôdu si chránili za každú cenu. Ide totiž o principiálnu otázku a ak v nej Slovensko poľaví, náprava bude naozaj neľahká. Okrem nás a Maďarov dnes reštrikcie proti cudzincom pri nákupe pôdy aplikujú aj v Bulharsku, Lotyšsku a Litve. Problémom sa však najnovšie zaoberá už aj Poľsko. Výnimka preň prestala platiť až v máji tohto roku. Dovtedy si mohli Poliaci svoju pôdu pred cudzincami chrániť, no teraz sa aj oni musia podriadiť diktátu Bruselu. Poliaci neberú záležitosť na ľahkú váhu. Odhaduje sa, že aj počas obdobia platnosti zákazu sa rôznymi spôsobmi ocitlo pod kontrolou zahraničných vlastníkov až 200-tisíc hektárov poľskej pôdy. Vládnuca strana PiS išla do predvolebnej kampane so sľubmi ochrániť poľskú zem. V Poľsku je najväčším vlastníkom pôdy štát, a preto sa vláda snaží ochrániť aspoň štátne pozemky. Štát pritom disponuje až 1,4 milióna hektárov poľnohospodárskych pozemkov určených na výkup. Aby vláda zabránila zahraničným spoločnostiam v skupovaní štátnej pôdy, rozhodla sa jej predaj na päť rokov pozastaviť. Výnimkou má byť predaj pozemkov s rozlohou do jedného hektára, ktoré budú môcť kúpiť iba samostatne hospodáriaci roľníci. „Zákon určite narušil niekoho záujmy. A neboli to záujmy malých roľníkov,“ komentovala krok poslankyňa PiS Barbara Bartušová. Vláda avizovala, že si uvedomuje nedostatočnosť zmieneného čiastočného riešenia a pokúsi sa prísť s ďalšími opatreniami. Môžeme teda očakávať, že do konfliktu s európskymi orgánmi sa dostane aj Poľsko.

Nemalé riziká

Pri ochrane poľnohospodárskej pôdy pritom ani zďaleka nejde iba o otázku nejakej abstraktnej národnej hrdosti. Slovenská zem v cudzích rukách môže obyvateľov SR reálne ovplyvniť vo viacerých oblastiach. Logicky najviac na to doplatia slovenskí roľníci. Ak sa o slovenskú pôdu zvýši záujem zo zahraničia, ceny začnú zákonite stúpať. Zarobia rôzni špekulanti, no slovenskí poľnohospodári snažiaci sa rozšíriť pôsobnosť budú nútení siahnuť hlbšie do vrecka. To by mohlo byť posledným klincom do rakvy našej už aj tak oslabenej poľnohospodárskej výroby. V prípade, ak zahraničné spoločnosti začnú kontrolovať rozsiahle poľnohospodárske pozemky, je pravdepodobné, že kvalitné výrobky z plodín vypestovaných na Slovensku poputujú prednostne do materských krajín vlastníkov a Slovákom ostanú zvyšky. Nemožno podceňovať ani rôzne megalomanské projekty, ktoré by mohli veľké poľnohospodárske firmy realizovať na skúpenej slovenskej pôde. Napríklad dopyt po biopalivách v Nemecku stále rastie a bolo by smutné, keby sa zo Slovenska stalo jedno veľké repkové pole pod kontrolou nemeckých spoločností, prejavujúcich už dnes veľký záujem o našu pôdu. Vedľajším produktom tohto scenára by bolo aj zvyšovanie cien potravín.

(Článok vyšiel v mesačníku Extra plus č. 9/2016)

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský