PREDSEDA PSN ROMAN STOPKA PRE HLAVNÉ SPRÁVY
TEXT: HLAVNÉ SPRÁVY FOTO: JANA BIROŠOVÁ

Prvý máj je medzinárodným sviatkom práce, ktorý sa v minulosti oslavoval pompézne. Korene tohto sviatku nájdeme v Chicagu v roku 1886, kedy sa uskutočnili masové demonštrácie chicagských robotníkov za osemhodinový pracovný čas. Následne v Paríži v roku 1889 ho organizácie združené v II. socialistickej internacionále vyhlásili za Medzinárodný deň práce.Vo vtedajšom Československu sa sviatok slávil od roku 1919. Počas obdobia komunistického režimu bol 1. máj oslavovaný veľkolepo. Ľudia pochodovali ulicami s vlajočkami i transparentmi a nacvičenými pokrikmi pozdravovali popredných komunistických funkcionárov sediacich na tribúnach. Nechýbali heslá, ako napríklad „Nech žije KSČ“ , „Prácou za lepší život v socialistickej vlasti“, „So Sovietskym zväzom na večné časy“, či „Stop imperializmu“.  Na spomienky z detstva, ktoré súvisia práve s oslavami 1. mája, sme sa opýtali viacerých osobností z politického i kultúrneho života:

Roman Stopka, predseda strany Práca slovenského národa:  Nie som stúpencom žiadneho Československa, ani socializmu. Som predseda politickej strany Práca slovenského národa, ktorá má jednoznačný program. Vaša otázka, aj keď iba anketovo, ponúka porovnávať dve éry vývoja našej spoločnosti a kvality ľudí, ktorí stáli a stoja na vývojovom čele. Som ročník 1969, takže si dobre pamätám éru socializmu, v ktorej som zavŕšil svoj dvadsiaty rok života. Pravdu povediac, moje spomienky ako žiaka základnej školy a neskôr mladého študenta sú spontánne a veľmi príjemné. Oslavy 1. mája nám prinášali radosť a kolektívnu, pozitívnu zábavu. Aj keď som sa ako mladík, v rámci cirkevných aktivít zapájal do „vylepšovania“ vtedajšieho spoločenského poriadku, musím konštatovať, že socialistickí štátnici boli omnoho prezieravejší a vo vzťahu k štátnemu majetku, jeho obhospodarovaniu a zveľaďovaniu, ako aj k štátnej zvrchovanosti a suverenite vtedajšieho štátu oveľa naklonenejší a zodpovednejší, než tí dnešní. Veľmi jasne chápali, že májové oslavy, ak sa šikovne usmernia, predstavujú obrovskú príležitosť, pri ktorej občan demonštratívne vyjadrí vzťah k svojmu štátu, jeho mocenskému usporiadaniu i politickým predstaviteľom. A keďže vzťah občana k štátu bol od školského veku väčšinovo smerovaný ako k prvoradej a nadradenej záujmovej hodnote, nad ktorou už nestálo nič vyššie, viacej sa pracovalo a menej kradlo než dnes, tieto oslavy so samozrejmosťou vyznievali pozitívne a zároveň na nejaký čas odbúrali väčšinu nežiaduceho spoločenského napätia. Teraz si čoraz jasnejšie uvedomujem, že schopnosťou obsiahnuť následky vlastných rozhodnutí, umením predchádzať problémom, analýzou signálnych informácií a schopnosťou ich využívať, vo väčšine prípadov a so zdrvujúcou prevahou socialistickí politici valcujú tých dnešných, ktorí popri nich vyzerajú ako ukričaní diletanti. Nie náhodou náš štát ako organizačná štruktúra od vlády k vláde degeneruje čoraz viac a viac.

Viac na: http://www.hlavnespravy.sk/zname-osobnosti-si-zaspominali-na-oslavy-sviatku-prace-1-maj/987042

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský