steps to make professional websites
ČASOVANÁ INVÁZIA A PROPAGANDA
TEXT: ĽUBOŠ MASÁR   FOTO: TASR/AP

Štát má prvoradú povinnosť starať sa o svojich obyvateľov a o zachovanie vlastnej existencie

Slovenskú domácu politickú scénu zachvátila problematika európskych imigrantov v spojitosti s prichádzajúcimi voľbami do NR SR v roku 2016. Denne sa stretávam s našimi potenciálnymi stúpencami a často dostávam otázky na túto problematiku. Rád by som sa s čitateľmi podelil o svoje odpovede.

Hrozba násilia
K problému migrácie sa svojimi hodnoteniami, názormi, ako aj možnými riešeniami vyjadrilo najrozmanitejšie spektrum osobností domácej i zahraničnej politickej scény a mnoho nadstraníckych intelektuálov a publicistov. Rozpráva sa už hádam až priveľa. Už vieme, odkiaľ prichádzajú, a vieme aj, že ich príval je organizovaný a starostlivo načasovaný. Vieme, čo požadujú, o čo sa usilujú, ako sa správajú, čo na svojej ceste spôsobujú. Vieme, aké je ich skutočné zloženie. Vieme, že sa domáhajú naplnenia svojich záujmov nátlakom prostredníctvom médií, ktoré im slúžia, a dokonca aj svojvoľným protizákonným, ale dobre koordinovaným násilím. Vieme si predstaviť, čo z takéhoto postupu môže vzniknúť hneď, ale aj po rokoch, keď dosiahne dospelosť nová generácia potomkov dnešných prišelcov. Kto má problém s pamäťou alebo dostupnosťou informácií, nepotrebuje na pochopenie súvislostí poznať genézu islamu napríklad vo Francúzsku či Nemecku. Stačí sa len spätne ohliadnuť po tohtoročných násilných udalostiach a ich hrozbách vo Francúzsku, Nemecku, Rusku, Veľkej Británii... Ak vládam takéto signály nestačia, ak si nevedia poradiť s problémom dnes, keď imigrantov prišlo len pár percent, čo budú robiť potom, až sa sem navalia všetci plánovaní? Aký zmysel má nečinnosťou posilňovať islamský živel v Európe, keď to navyše bude oslabovať vplyv pôvodnej kresťanskej kultúry, ku ktorej sa mnohí politici hlásia, a to vraj na cyrilo-metodských tradíciách? Kam až nás takáto ľahostajnosť našich vodcov dovedie? Každý štát má prvoradú povinnosť starať sa o svojich obyvateľov a o zachovanie vlastnej existencie. Ak túto povinnosť nie sú štátni predstavitelia schopní dodržať, niekde sa stala chyba a vina padá aj na nich, ak primerane a včas nereagujú.
Položme si otázku: aký môžeme mať prospech z imigrantov? Pri nekontrolovateľnom prílive nijaký, okrem rozšírenia genetického fondu, ale aj to s pochybnosťou. Reči o omladzovaní populácie motivované romantickou snahou hľadať v každej situácii niečo pozitívne sú nezmyslom na mätenie praktickej ľudskej mysle a sťažujú orientáciu v kalných vodách propagandy. Pravda je najskôr taká, že sa rozbehol program deštrukcie kresťanstva a jeho vplyvu na svetovú populáciu a islam tomu poslúži. Preto neutekajú z Afriky nositelia iných náboženstiev.

Zrada národných záujmov
Nezdá sa vám, že samotné vlády štátov EÚ a väčšina politických predstaviteľov parlamentných strán takýto zámer podporuje? Ja tvrdím, že áno. A tvrdím tiež, že týmto postupom nechránia záujem domáceho obyvateľstva, ale záujem plánovačov imigrantskej invázie. Nárast deštrukčnej svojvôle, ktorá sa valí celou Európou, a teroristické činy mierené proti obyvateľstvu by mali byť dostatočnou charakteristikou kultúry, ktorú sa nám snažia implantovať. Ak spochybním tvrdenie o vládnej neschopnosti, potom musím prijať tvrdenie o ich zapojení do podpory tohto zla. Len sa to boja priznať. Veď by aj bolo pre nich hlúpe priznať zradu národných záujmov a zbabrať si výsledky volieb. Radšej si zvolia taktiku požijeme, potárame, dáme verejnosti príležitosť vyjadriť sa, uvoľníme ventil a vypustíme paru z kotla, a keď vyhráme voľby, opäť spravíme, čo budeme chcieť.
Ak si politici nevedia poradiť so situá­ciou, majú odovzdať moc tým, ktorí túto schopnosť majú. Veď všetci tvrdia o sebe, že sú vlastenci. Keď nemajú dosť morálnej sily, je na voličoch, aby rozhodli vo svojom záujme sami a dali mandát spôsobilým. To nie je nijaký radikalizmus, to je pravdivé poznanie nevyhnutnosti, pretože odkladaním riešenia sa bude situácia len zhoršovať. Každé štyri roky má náš volič príležitosť bilancovať prácu svojich zákonodarných zástupcov. Vyhýbať sa voľbám nie je najlepšie rozhodnutie. Dôvodenie, že niet komu dať svoj hlas, neobstojí, pretože dôveru mohli sklamať len parlamentné strany. Tie, ktoré zostanú pred bránami NR SR, v nejednom prípade predstavujú veľmi cenný potenciál, ktorý môže rozhodnosť občana aktivovať. Ak máme predstavu, že dôveryhodnosť našich politických predstaviteľov je nestála a sami politici sa o ňu usilujú len pred voľbami záplavou plagátov s peknými tvárami a frázovitými heslami, treba rozšíriť počet strán v NR SR, aby sa zvýšila priama kontrola rovno v zdroji zákonov. Nie je dôveru budiace, ak sa praktické postoje ministra zahraničných vecí či ministra obrany rozchádzajú s výrokmi predsedu vlády, hoci patria do jednej strany. V takej situácii bude užitočnejšie usilovať sa o vládu širšej koalície. Moc nebude taká koncentrovaná a pokušenie podľahnúť jej lákadlám sa zníži. Rovnako sa vytratí odpudzujúca arogancia praktizovaná mnohými úradníkmi, schovávajúcimi sa za zákon.

Bezohľadní vydierači
Ale vrátim sa späť k postrehom o imigrantoch. Prevláda medzi nimi islamské náboženstvo. Prevažujú mladí muži, ktorí si zneužívaním zákonných noriem prisvojujú životné podmienky, na ktoré nikdy neprispeli. Prichádzajú ako násilníci. Neponúkajú nijakú vďačnosť, ale verejne prezentujú hrozby. Domáhajú sa ústretovosti. A čím? Paradox je v tom, že svojou bezohľadnosťou a drzosťou. Bezočivo nám nanucujú svoje predstavy o tom, čo je a čo nie je správne. Sú vraj hostia, ale správajú sa ako bezohľadní vydierači. Prichádzajú k nám či do inej krajiny a domáhajú sa toho, aby sa im hostiteľ prispôsobil. Ich rétorika je otrokárska a feudálna. Je to celosvetový úkaz. Pýtam sa, prečo mi politici ponúkajú perspektívu, v ktorej nebudem mať svoj domov, ale budem len trpeným sluhom dnešných imigrantov, ktorým sa nečinnosťou našich politikov podarí ovládnuť náš svet. Nie som proti evolučnej, bežnými prostriedkami zvládnuteľnej migrácii. Taká by náš život mohla aj obohatiť. Ale som rozhodne proti nekontrolovateľnej imigrantskej invázii, ktorá ohrozuje naše prostredie kultúrnou revolúciou, hroziacou násilím nevinným, pokojne žijúcim ľuďom. Neprekáža mi ani islamské náboženstvo, pokiaľ ho niekto nechce šíriť násilím. Nezavadzia mi cudzinec, ktorý sa v mojom štáte správa slušne a nedomáha sa nadštandardného zaopatrenia, zatiaľ čo naši miestni bezdomovci (neraz bez svojho zavinenia) musia spávať pod mostmi, žobrať po uliciach a dôchodcovia, čo celý život dreli zveľaďujúc štátny majetok, bezmocne čakajú, či dostanú na Vianoce pridaných desať eur.

Proti svojej vôli
Situácia, do ktorej sme sa proti svojej vôli dostali, je výsledok drzej manipulácie. Cieľom je vyvolať chaos vo výkone štátnej moci a neschopnosť štátu udržať bez masového násilia slušné medziľudské vzťahy, vyhovujúce našim zvykom. Cieľom je spôsobiť očividnú bezmocnosť štátu voči silnejším a umožniť surovú nadvládu nad slabšími. Váhaním nad použitím primeraných prostriedkov včas a odkladaním presadzovania zvrchovanosti na vlastnom území nastupovaniu chaosu len pomáhame.
O súčasnej situácii už bolo povedané všetko potrebné. Teraz by malo nastúpiť politické rozhodnutie zastaviť imigrantskú inváziu. Takú majú povinnosť predstavitelia štátnej moci, ktorá predsa pochádza od občana, nie od imigranta. Opačný postup nemá iné vysvetlenie než zdržiavanie! Energia sa vybíja na slovných zvratoch v čase, keď mal dávno nastať prechod od slov k činom. O hrozbách a dôsledkoch násilnej imigrácie vieme, napriek tomu sa primerane nekoná. Ďalším omieľaním už povedaného sa však vytvára presvedčenie, že sa vo veci koná. Odbúra sa tak napätie, ktoré by inak viedlo ľudí k stupňovaniu tlaku na orgány moci. Pár mesiacov pred voľbami do NR SR je to nebezpečná cesta, ktorá voliča nielen utlmí, ale aj oklame. Je nezodpovedné ďalej márniť čas. To, čo sa v Európe deje, je starostlivo naplánovaná invázia. Len namiesto ozbrojených armád prichádzajú neozbrojené (zatiaľ) masy imigrantov.

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský