steps to make professional websites
REPUBLIKA PRED KRACHOM
TEXT: ROMAN STOPKA KOLÁŽ: EXTRA PLUS

Pracovitosť a skromnosť vlastná Slovákom posilňuje cudzí prospech

Oslavujeme dvadsaťpäť rokov trvania samostatnej Slovenskej republiky. Z pohľadu výdrže je čo oslavovať. Ale ak sa spýtame ľudí, či sa republika dostala tam, kde ju chceli mať v roku 1993, tak zistíme, že sa množstvo príležitostí premárnilo a požadovaný smer vývoja sa pokrivil na škodu národa, všetkých občanov i samotného štátu.

Vzdávame sa zvrchovanosti

Štát vinou generácií vlád stratil obrovské hodnoty a stal sa vazalom deštrukčnej zvole cudzincov. Navyše, kľúčová postava štátnej moci, teda občan, má z procesu minimum úžitku, chaos v hlave a obrovský nárast neistôt. Pritom ho propagandisti presviedčajú, že vraj získal mnoho slobôd a voľnosti. V podstate stratil vplyv na reálne smerovanie štátu a zvyšok sú len nepodarené sľuby. Pôvodne získané práva a relatívne slobody miznú pod novými obmedzeniami. Zvrchovanosť a nezávislosť štátu sa stali frázou v ústach nevedomých poslancov dobrých akurát na škriepky, zato vždy ochotných pridať sa na stranu sľubujúcu im osobný prospech. Podskakujú ako nafúkaní moriaci hľadajúci chrbát, za ktorý sa môžu skryť a komu bezhlavo slúžiť. Svojím hlasovaním zbavujú národ možnej alternatívy a premieňajú štát z nezávislého na závislý. Schopnosť viesť národ nemajú. Sú len kopírovači cudzej vôle. Nie sú schopní predvídať, čo sa realizáciou ich výtvorov stane. Preto nenarastá poriadok, ale chaos, samozrejme, na škodu veci, republike a jej občanom. Veď si spomeňme, ako sme utvárali koridor. Najprv len na nejakom námestíčku pod zámienkou ľudskosti. Potom sa prešlo na rozkradnutie štátneho majetku a bánk. Vzdali sme sa vlastnej meny. Vzdali sme sa ochrany vlastných vodcov. Vzali nám možnosti vlastnej obrany štátu. Vzdávame sa svojej zvrchovanosti. Vzdávame sa princípov zachovania existencie štátu. Znemožňujeme najschopnejším obyvateľom pracovať na prospech národa. Čo nám vlastne zostáva? Veď sme na ceste zlikvidovania svojho štátu. Tlačia nás do splynutia s prostredím natoľko, že nás nebude vôbec vidieť. Takto stratíme ešte aj svoje gény v cudzích rasách, ktoré sa tým vyšvihnú a vyhnú vlastnej degenerácii. Chcú z nás navyrábať Čechov, Maďarov, Nemcov?

Zahraničný diktát

Zaviedli vojenskú profesionálnu službu, zrušili VZS. Ale zefektívnili tým poslanie a výchovné možnosti armády, zlepšili obranyschopnosť republiky? Nie. Iba pošramotili povesť vojaka základnej služby, ale aj profesionála. Považujú za samozrejme užitočné, veď je to predsa členstvom v NATO záväzné, posielať vojakov do Afganistanu a na podobné zahraničné misie. Ale posilní sa tým to mier a pokoj vo svete? Nie. Jediné, čo sme z toho získali, sú následky umelo vyvolanej imigračnej vlny, ktorá šíri cudziu kultúru, cudzie náboženstvo a vytvára podmienky na ovládnutie našich prírodných a energetických zdrojov. Podobné ciele sa doposiaľ dosahovali iba vojnou. Nuž, inovácia môže mať aj takú podobu. Pritom sa všeobecne chápe, že prijímať imigrantov možno len do tej miery, do akej sme schopní ich asimilovať. Neschopnosť politikov sa príliš často schováva za všeobecnú svetovú krízu. Simulujú spory, len aby si národ nevšimol, že ničia kľúčové hodnoty. To veru nie je lichotivé. Určujúci politici Dzurindovej, ale i dnešnej vlády by si mali do symbolu vlastných strán dať gumenú čižmu, pretože do každej politickej kaluže, ktorá sa vo svete vyskytla, našu republiku namočili. Tam je príčina, prečo na nás zahraničie parazituje a diktuje nám svoju vôľu.

Skresľovanie histórie

Bezhlavo naprávať vlastné chyby imigrantmi je ziskuchtivý počin, ktorého škodlivosť sa ukáže časom. Pôvod našich neúspechov sa vykľúva z toho, že vládam chýba predvídavosť, dôslednosť a ochota slúžiť národným záujmom. V škôlke učí pani učiteľka deti, že kradnúť je zlé. Tým správne vychováva budúceho občana. Lenže ako na výchovu nadväzuje štátny aparát, keď dovolí predražovať výstavbu diaľnic a tým presúvať miliardy do súkromných firiem? Tam vplyv pani učiteľky nesiaha. Občasný pokrik poslancov a masmédií býva neúčinný, lebo nesleduje reálnu cenu stavby, ako by sa zdalo, len presun ziskov do iných vrecák. To je naša bieda. Problém spočíva v úbohosti charakteru nositeľov štátnej moci. Tu by si volič mal dávať pozor a nezľaviť zo svojich kritérií v ošiali predvolebných sľubov. Žiaľ, nájdu sa ľudia, čo všetkému pomáhajú, tlieskajú, menia si priezviská, prznia rodnú reč s udiveným, no a čo? Veď mám plné brucho, pekné auto a konto na účte rabujúcej banky.

Predstaviteľ vládnej moci má prvý presadzovať záujem štátu a jeho obyvateľov. Ak koná až po nátlaku verejnosti, je prekážkou napĺňania štátnej moci pochádzajúcej od občanov. To nie je reakcia politika na vôľu národa, to je konanie prichyteného páchateľa. Viem, každý funkcionár býva pod tlakom protivníkov. Občas sa im podarí preniknúť až do najbližších kruhov. Keď si však národný predstaviteľ nedokáže s takýmito ľuďmi poradiť len preto, že sú mu príliš blízki, či ho držia v informačnom šachu, vždy má dosť priestoru na to, aby abdikoval. Samozrejme, má to jednu podmienku. Ten funkcionár musí byť štátu, jeho obyvateľstvu a svojmu národu oddaný. Nič sa nedeje bez príčiny ani v politike. Vedzte, že tí, čo štát nechceli, podrývajú ďalej. Len to vzali okľukou cez novú generáciu, ktorej vedomie zatemňujú skresľovaním histórie.

Ak nechcete štát, nezavadzajte!

Naši dnešní politickí predstavitelia neveria v budúcnosť samostatného slovenského štátu. Čakajú na jeho krach a v takom duchu aj konajú. Brzdia všetky perspektívne opatrenia na formovanie vlastenectva a pozdvihnutie či rozvíjanie národného povedomia. Spochybňujú ich. Z ich rozhodnutí priam syčí neistota, nepevnosť, vyčkávanie. Ak sa vzdáme výchovy patriotov už na úrovni základného školstva, vytvárame podmienky na zničenie národného štátu. Štát treba riadiť podľa potrieb prospechu a progresu vlastného národa nie podľa diktátov Bruselu. Netreba poškuľovať vpravo ani vľavo, ale pozerať sa dole na svoj národ, na svojich obyvateľov. Hovorím na adresu politikov. Prestaňte sa k svojmu vlastnému štátu správať ako k niečomu dočasnému, odsúdenému na zánik. Buď sa venujte národnému štátu, alebo nezavadzajte. Načo je nám taká vláda, ktorá si uzurpuje štátnu moc pre seba, a všetky opatrenia, ktoré robí, podmieňuje mierou svojej popularity a bezduchej dôvery voličov vyvolanej klamom. Prečo nechráni záujmy štátotvorného národa, ale ich rozdáva hazardérom a správa sa k národu ako k nežiaducej menšine? Z kritických pohľadov sa musí zrodiť poučenie a začať sa nová, sebavedomá éra slovenskej politiky. Sem smerované úsilie je úlohou celej slovenskej inteligencie i generácie mladších politických vodcov. Perspektívy vývoja štátu, ktorého vláde je zvrchovanosť ľahostajná, sú mizerné. Skončí v nepriateľských rukách. Pracovitosť a skromnosť vlastná Slovákom posilní cudzí prospech. Oslabia nás tým, že svornosť rozbijú ponúkaním rozdielnych príležitostí. Nabudením ctibažnosti urobia zo skromnosti chtivosť. Tá vyvolá závisť, ktorá prerastie do vzájomnej nenávisti a nezmyselných individuálnych rozbrojov. Budú sa usilovať o narušenie jednoty vyplývajúcej z národnej svornosti danej spoločným jazykom. Poznáme, čo chystajú a čím dlhšie pôjdeme svojou cestou, tým ľahšie sa bude kráčať.

Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN), www.psn.sk

(Článok vyšiel v mesačníku Extra plus č. 1/2018, www.extraplus.sk)

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský