steps to make professional websites
EUTANÁZIA DÔCHODCOV
TEXT: EXTRA PLUS KOLÁŽ: EXTRA PLUS

V nákupnom košíku najlacnejšie potraviny a dilema, či dať posledných desať eur vnukovi za vysvedčenie, alebo ich minúť na predražené lieky. Aj toto je realita mnohých ľudí, ktorí celý život poctivo pracovali a dnes žijú na hranici chudoby. Zaslúžený odpočinok slovenských dôchodcov získal trpkú pachuť boja o prežitie.

Živoria

Šéf rezortu financií Peter Kažimír sa svojho času „preslávil“ vyjadrením, že keby nemal rodinu, dokázal by vyžiť aj z tristo eur mesačne. Toto tvrdenie nemožno považovať za nič iné než za veľmi nevkusný žart. Na žarty však rozhodne nepomyslia slovenskí dôchodcovia, ktorí napriek desaťročiam práce musia dnes z tých troch stovák eur reálne vyžiť. Aj preto má podľa prieskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva až 60 percent z nich pocit chudoby a 30 percent dokonca nemá financie na najzákladnejšie ľudské potreby. Každý siedmy senior potvrdil, že si musí požičiavať na holé prežitie a mnohí dokážu prežiť len vďaka finančnej podpore zo strany rodiny. Môžu len snívať o kúpeľoch, zahraničných dovolenkách či vysedávaní v útulných kaviarňach, ktoré je charakteristické pre ich rovesníkov zo západnej Európy. Nikdy nedosiahnu rovnaký a často ani podobný životný štandard ako oni a ak sa chcú mať trochu lepšie, musia pracovať – ak im to pracovný trh aspoň v zúženej miere dovolí. Veľmi často sú totiž obeťami diskriminácie a v niektorých prípadoch dokonca panuje predstava, že zaberajú miesta mladým nezamestnaným.

Meškajúce vyrovnanie

Najviac znevýhodnenou skupinou sú ženy a takzvaní starodôchodcovia, ktorých situáciu sa po takmer pätnástich rokoch rozhodol štát konečne riešiť. Ide o ľudí, ktorí odišli do penzie pred 1. januárom 2004 a ich dôchodky sú nižšie než tie, ktoré pri rovnakých zárobkoch priznali dôchodcom od 1. januára 2004. Títo ľudia majú v súčasnosti zhruba 75 rokov a je cynické, že doterajšie vlády za trinásť rokov neurobili nič v snahe zlepšiť ich situáciu. S vyplácaním dorovnaných dôchodkov by sa malo začať od roku 2018, nie je však jasné, kto si o koľko prilepší. Dôchodky sa totiž budú prepočítavať individuálne. Z doložky vplyvov je zrejmé, že prijatím návrhu zákona by sa mali zvýšiť príjmy dotknutých osôb v roku 2018 v priemere o približne 45 eur a v rokoch 2019 a 2020 v priemere o asi 46 eur. V rokoch 2019 a 2020 bude uvedené zvýšenie podľa rezortu práce závisieť od percenta indexácie starobného dôchodku. Toto opatrenie by sa malo týkať viac než 88-tisíc ľudí. Okrem starodôchodcov sa majú dôchodky zvyšovať aj „socialistickým“ dôchodcom, ktorí išli do penzie pred 30. septembrom 1988 a ich starobný dôchodok bol vymeraný z upraveného priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 slovenských korún. Týmto ľuďom má dôchodok stúpnuť o takmer 26 eur. Náklady na avizované zvyšovanie dosiahnu približne 50 miliónov eur v roku 2018, v roku 2019 by to malo byť vo výške 47 miliónov eur a v roku 2020 by malo predstavovať 45 miliónov eur, nejde teda o nič, čo by malo štátnu pokladnicu zruinovať.

Začarovaný kruh

Niet sa veru na čo tešiť. Podľa Eurostatu a jeho novej demografickej prognózy sa má Slovensko zmeniť z najmladšej ekonomiky na 8. najstaršiu. Podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií bude o niekoľko rokov pripadať na sto ľudí v aktívnom veku až 59 ľudí starších ako 65 rokov. Navyše, o tridsať rokov by malo ubudnúť až milión osôb vo veku 15 až 64 rokov. A situácia je horšia, než sa zdá, aj vzhľadom na to, že nejaké deti sa síce rodiť budú, ale v súčasnosti najviac „ťahajú“ demografickú krivku neprispôsobivé rómske rodiny, o ktorých je známe, že sa nemôžu alebo nechcú uplatniť na trhu práce. S týmto vývojom stúpnu aj štátne výdavky na dôchodky a podporu nezamestnaných. Dlhodobo je preto tento systém neudržateľný. Vládnuce garnitúry však v súčasnosti príliš nemyslia na budúcnosť a robia primálo na to, aby si ktokoľvek mohol myslieť, že sa na dôchodku bude mať dobre. Znamená to, že zavádzanie reforiem v budúcnosti bude z dôvodu väčšieho počtu dôchodcov náročné, čoho výsledkom by mohli byť nižšie dôchodky či akútny nedostatok zdrojov v školstve alebo zdravotníctve. Hoci to vyznie ako zlý žart, problémom je i súčasná „výška“ dôchodkov, ktoré sú z čisto ekonomického hľadiska vzhľadom na súčasnú priemernú mzdu privysoké.

Umrieme v práci?

Kompetentní vidia riešenie tejto na prvý pohľad bezvýchodiskovej situácie v zvyšovaní dôchodkového veku. V súčasnosti odchádzajú Slováci do penzie ako 62-roční, od nového roka sa tento vek navýšil o 76 dní. Zmena sa týka poistencov narodených po 31. decembri 1954. Výnimkou sú poistenci, ktorým sa zachováva znížený dôchodkový vek, to znamená ženy v závislosti od počtu vychovaných detí a poistenci v závislosti od získaného času zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo času služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Napriek tomu vraj patríme ku krajinám, v ktorých sa do dôchodku chodí príliš skoro – priemer EÚ je totiž až 66 rokov. U našich západných susedov sa už dôchodkový vek dvíha automaticky, zatiaľ ročne o dva mesiace u mužov a o štyri u žien, ktoré, podľa počtu detí, kedysi tiež odchádzali do penzie skôr. Česi narodení v roku 1959 pôjdu bez ohľadu na pohlavie do penzie ako 64-roční v roku 2023. Podľa údajov sociálneho rezortu majú už dnes štyri štáty EÚ – Bulharsko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko – po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Dánsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním tejto hranice. Vo Veľkej Británii aj Írsku je už teraz výhľadový limit na 68 rokoch, zatiaľ bez úvahy ďalšieho navyšovania. Uvidíme, do akej miery sa Slovensko inšpiruje týmito modelmi, či už dobrovoľne alebo z donútenia. Vzhľadom na to, že na Slovensku umierajú muži v priemere ako 73-roční, začínajú sa napĺňať obavy, že namiesto zaslúženého odpočinku počas jesene života budeme pomaly ale isto umierať v práci.

(Článok vyšiel v Extra plus, www.extraplus.sk)

 


Múdri nech nás učia!
Svätí nech sa za nás modlia!
Prezieraví nech nás vedú!

Sv. Bernard
Keď príde Tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma Ti každú stopu skryla, Ty musíš brat môj, čisté ruky mať!

Mária Rázusová-Martáková
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Jonáš Záborský